Materialita a architektúra
V komplexnom chápaní je materialita vnútornou vlastnosťou a základným vyjadrovacím prostriedkom vnímania architektúry. V minulosti boli v architektonickom výraze určujúce tie tektoniku tvoriace materiály, ktoré zdôrazňovali nosnú funkciu stavebného diela. V súčasnom období voľného narábania s tektonikou sa repertoár rozšíril aj na zvýrazňovanie materiality nenosných prvkov, ale aj dekoratívnych detailov. V zásade tu neplatia žiadne obmedzenia. Architektúra pracuje a dodnes vychádza zo základných stavebných materiálov – kameňa, dreva, ocele, skla, betónu, tehlu nevynímajúc. V popredí rezonujú tie koncepty, ktoré objavujú nevyužité vlastnosti materiálov a podporujú kreatívnosť architektúry.
Nevšednú betónovú krásu sprostredkováva dodnes Corbusierova kaplnka v Ronchamp, ale aj architektúra bieleho betónu Santiaga Calatravu (olympijský park v Aténach, auditórium v Tenerife). Neuveriteľné možnosti dreva vyjadruje Tjibaouovo kultúrne centrum v Novej Kaledónii od Renza Piana. Sklo a oceľ bravúrne využíva 180 metrov vysoká londýnska „šiška“ Swiss-Re Tower od Normana Fostera. K inšpiratívnym vzorom využitia materiálu pre vyjadrenie vnútorných obsahových...
čítať ďalej