Starostlivosť o zachované architektonické dedičstvo je prirodzenou súčasťou každej kultúrnej spoločnosti. Podstatné je, ako sú definované zákonné pravidlá a akým spôsobom sa ochrana realizuje. Ak platí téza (podľa Dalibora Veselého), že architektúra je predovšetkým forma reprezentácie sveta, tak potom by mala byť pochopiteľná a logická aj každá snaha o zachovanie podstatných a reprezentatívnych architektonických hodnôt. Zachovanie nielen v zmysle predĺženia stavebno-technickej životnosti, ale predovšetkým zachovanie kultúrnych hodnôt a ich odkazu pre budúce generácie.
Spôsobov, ako sa dá v tomto procese postupovať, je viacero. Závisí od konkrétnej situácie, či voliť prísne rekonštrukčné postupy alebo voľnejší spôsob prestavby so zachovaním určitých vybraných častí, či bude nutné rešpektovať pôvodnú funkciu alebo nie. Potrebné je určenie podstatných hodnôt, ktoré ochranu jednoducho potrebujú. Pokiaľ ide o historickú pamiatku, na ktorú sa vzťahujú legislatívne predpisy, tu sa vo väčšine prípadov darí postupovať legitímnym spôsobom. Problémy vznikajú tam, kde je proces hodnotenia architektonickej kvality existujúcej stavebno-priestorovej štruktúry alebo konkrétnej architektúry závislý od priameho...
čítať ďalej