Architektúra mimomestských oblastí je špecifickou témou nielen z pohľadu druhovosti, ale predovšetkým z pozície osobitých situácií a priestorových kontextov, v ktorých sa nachádza. Už to nie je len tradičná vidiecka štruktúra úzko zviazaná s rurálnym spôsobom života. Suburbanizácia prináša množstvo nových urbánnych štruktúr, ktoré vo väčšine prípadov nemajú pevne stanovené pravidlá zástavby a často postrádajú akúkoľvek historickú kontinuitu.
Ide predovšetkým o prímestské satelity s charakterom nielen „sídelnej “, ale aj „architektonickej kaše“ – namiešanej z množstva rôznorodých štýlov. Bizarnosť vznikajúcich kontrastov má v niektorých prípadoch skutočne mimoriadny charakter. Paradoxy sa prejavujú najčastejšie vtedy, keď do takéhoto prostredia vstupuje architektúra vyšších ambícií, ktorá je potom konfrontovaná so svojím okolím. Stačí uviesť zopár príkladov – Jančokov rodinný dom v Rusovciach (ARCH 11/11), Eristaviho a Jančokov dom s átriom na Záhorí (ARCH 5/2008) alebo Paulínyho a Hovorkov Dom zlomu v Kynceľovej (ARCH 10/2010) Ich introvertné koncepty, zvýrazňujúce osamelosť a izolovanosť, sú východiskom z núdze a zámernou reakciou na okolie. Priestorový účinok kvalitnej ...
čítať ďalej