Hovoriť o mainstreame v architektúre znamená predovšetkým ujasniť si základné pozície významu tohto slova. Mainstream – hlavný prúd – nemusí (dokonca by nemal) v architektúre automaticky jednoznačne označovať ten najrozšírenejší, kvantitatívne prevládajúci a zároveň aj najpopulárnejší prúd, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Takáto úvaha by nás mohla doviesť k nežiadúcej celebritizácii stále hojne sa vyskytujúcej priemernej architektúry. Mainstreamom by potom u nás boli paneláky, rodinné domy v štýle podnikateľského baroka alebo korporátna architektúra obchodno-nákupných komplexov. V kontexte našich snažení – na ceste za hľadaním kvalitnej a dobrej architektúry – sa v našich podmienkach mainstream javí ako najmenej masový, minoritný, často až nenápadný názorový prúd. Podľa Matúša Dullu „hlavný prúd môžeme chápať buď ako štatisticky najrozšírenejší, alebo ako ten, ktorý určuje smer, hoci je zastúpený len menšinovo a jeho perspektíva je neistá.“ Prikláňam sa k tej definícii mainstreamu, ktorá ho zaraďuje k názorovej platforme určujúcej a odhaľujúcej nové smery myslenia v architektúre. Nie je podstatný jeho kvantitatívny prejav,...
čítať ďalej