15. ročník

  • Časopis ARCH 1/2010 | POZITÍVNE INTERVENCIE

    Časopis ARCH vstupuje do15. roka svojej existencie. Jeho nulté číslo vyšlo v auguste 1995 v novinovej podobe formátu A3. Stál najskôr šesť, potom desať, neskôr dvadsať korún. Z dnešného pohľadu bagateľ – smiešna suma – za cenné a profesionálne selektované informácie o slovenskej architektúre v čase, keď internet nebol ešte dostupný tak ako dnes. Tendencia publikovať to najlepšie, čo sa v architekt čítaj viac

  • Časopis ARCH 3/2010 | NOVÉ BÝVANIE

    Moderna a s ňou spojené moderné hnutie 20. storočia okrem toho, že na dlhé roky ovplyvnili formu architektúry, si významným spôsobom vzali pod drobnohľad bývanie, obytný priestor – rezidenčnú architektúru vôbec. Z dnešného pohľadu boli aktivity Werkbundov a medzinárodného spoločenstva architektov, ktoré vyústili v rokoch 1927 – 1933 do legendárnych stavebných výstav (tzv. Werkbundausstellungen), čítaj viac

  • Časopis ARCH 4/2010 | INTERPRETÁCIE MODERNY

    Loosova Steinerova vila – kľúčové a dnes už ikonické dielo funkcionalizmu, postavená vo Viedni pred sto rokmi, zodpovedala prísnym funkcionalistickým kritériám, podporovaným sloganom: forma nasleduje funkciu. Dekoratívnosť v architektúre bola takmer neprípustná rovnako aj ornament bol v tomto puritánskom ovzduší považovaný naozaj za zločin. Počas nasledujúcich sto rokov prešiel funkcionalizmus a čítaj viac

  • Časopis ARCH 5/2010 | S NÍZKYM ROZPOČTOM

    Rodinný domu v Petrovanoch (zerozero), rodinný dom v Devíne (gutgut), Ateliér nad riekou (e-MRAK) a mestský bytový dom vo viedenskom Kagrane (ateliér Artec), ale aj inšpiratívne projekty núdzových domov pre Haiti (W8D) spája snaha postaviť za málo alebo menej peňazí dobré a fungujúce domy. Nie sú síce typickou low-cost architektúrou, na akú sme v tradičnom chápaní významu tohto pojmu zvyknutí, ale čítaj viac

  • Časopis ARCH 6/2010 | MENEJ JE VIAC ALEBO UŽ NUDA?

    Škoda, že o tom nemôžeme diskutovať s Miesom, určite by rád svoje „Menej je viac“ potvrdil alebo vyvrátil, alebo by prišiel zase s niečím prevratným, čo by sme naďalej pri takýchto príležitostiach radi citovali. Ešte jedna úvaha hneď na úvod: Môj osobný zážitok z návštevy Miesovho barcelonského pavilónu bol tak silný, že dodnes pri predstave dokonalej harmónie tvaru, materiálu a premyslenej kompoz čítaj viac

  • Časopis ARCH 7/2010 | OSTROVY POZITÍVNEJ DEVIÁCIE

    Ostrovy pozitívnej deviácie vždy boli a dodnes sú nonkonformnými a magickými miestami nezávislosti, slobody, nekonvenčnosti až úletu. Keďže sú ostrovmi – musia byť jednoznačne vymedzené a tým aj vyčlenené z ostatného sveta. V totalitných režimoch bolo možné prostredníctvom takejto platformy, ktorú chtiac-nechtiac ostrovy vymedzovali, realizovať a napĺňať nezávislé, avantgardné umelecké programy. Č čítaj viac

  • Časopis ARCH 9/2010 | SFÉRA VEREJNÁ

    Architektúra vymedzuje, ohraničuje, spoluvytvára priestor. Z tohto hľadiska má výsostne verejný charakter, slúži verejnosti, aj keď miera jej verejného užívania alebo ne-užívania závisí od konkrétnej situácie – funkcie. Aj privátne rodinné domy alebo iné rezidenčné objekty spoluvytvárajú polarizovaný verejný priestor, ktorý však v určitom bode prechádza do privátneho, individuálneho – uzavretéh čítaj viac

  • Časopis ARCH 10/2010 | DOMY Z MEDZIPRIESTORU

    Hranica rozvoja mesta (z angl. urban growth boundary) špecifikuje miesto prechodu kompaktnej mestskej štruktúry do krajinného zázemia. Mala by byť súčasťou územných plánov a programov rozvoja miest. Mala by určovať, pokiaľ je únosné, aby mesto rástlo, a zároveň takto regulovať jeho nežiaduce rozrastanie. Skutočnosť je však iná. Mnohé mestá prekročili medzné vývojové stavy a „preliali“ sa so svojim čítaj viac

  • Časopis ARCH 11/2010 | FACELIFTING

    Rozvoj, ktorý uspokojuje súčasné potreby bez toho, aby ohrozoval možnosti budúcich generácií na dosiahnutie ich vlastných potrieb, je podľa Brundtlandskej správy jednou zo základných preambúl koncepcie trvalo udržateľného rozvoja. Takéto stratégie sa vždy ľahšie formulujú slovne, ako následne napĺňajú v reálnom živote. Je vôbec možné v súčasnom konzumnom svete uspokojovať potreby bez toho, aby sme čítaj viac

  • Časopis ARCH 12/2010 | EFEMÉRNOSŤ INTERIÉROV

    Rozmanitosť súčasnej interiérovej tvorby je priamoúmerná rozmanitosti funkcií, ktorej má interiér poskytnúť vhodné zázemie. Vnútro architektonického priestoru vytvára základnú scénu pre tvorbu autonómneho interiéru, ktorý je ohraničený vonkajším plášťom – fasádou budovy. Primárny impulz určuje architektúra. Rozpoznateľné sú v tomto smere dva základné princípy. Prvým – už modernou objaveným – čítaj viac