ARCH 12/2004

MAĎARSKÁ SCÉNA

Maďarská architektúra a my
Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa v slovenskej odbornej tlači pomerne často objavovalo dielo nestora súčasnej maďarskej architektúry Imre Makovcza. Na východe našej krajiny dokonca tento charizmatický architekt našiel skupinu nadšených nasledovníkov. Aj ich zásluhou bola architektúra našich južných susedov niekoľko rokov automaticky a stereotypne stotožňovaná práve s týmto jediným architektonickým smerom.
V ostatných rokoch záujem o Makovcza ochabol a maďarská architektúra sa u nás ocitla na okraji pozornosti. Pri sústredenom sledovaní západných vzorov sme akosi pozabudli na pestovanie diskusie s tými najbližšími.
Maďarská architektúra bola niekoľko storočí našou architektúrou. Uhorskí architekti, či už boli maďarského, nemeckého alebo slovanského pôvodu, stavali svoje diela po celej monarchii, rovnako v dolnom i hornom Uhorsku. Ich vplyv na naše hmotné prostredí je nezmazateľný. Spomeňme aspoň Henrika Böhma, Ármina Hegedűsa, Gyulu Svába či Istvána Medgyaszaya, ktorí v minulom storočí vytvorili na území Slovenska celý rad vynikajúcich diel. Jeden z najväčších maďarských architektov 20. storočia Ödön Lechner postavil práve na Slovensku svoje posledné dielo – bratislavský Modrý kostolík. A naopak, mnohí z kľúčových predstaviteľov modernej slovenskej architektúry ako Milan M. Harminc, Emil Belluš či Artur Szalatnai získavali profesionálne vzdelanie práve v Budapešti. Maďarská a slovenská architektúra sú prosto dejinne prepletené.
Súčasná maďarská architektúra už dávno netematizuje len národné mytológie, ako to robil na konci 20. storočia Makovecz. Nachádzame v nej celý rad rôznorodých smerovaní a tém, z ktorých mnohé sú vlastné aj slovenskej architektúre, iné sú jej naopak vzdialené. Aj keď ich nemožno uchopiť v celej šírke, toto monotematické číslo sa snaží aspoň načrtnúť ich obrysy. Ide o projekt, ktorý sa podarilo realizovať najmä vďaka skvelej podpore Jana Stempla a Jana Krcha a ktorý, ako veríme, odštartuje budúcu pravidelnú reflexiu maďarskej architektonickej scény v tomto periodiku.

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť