ARCH 9/2004

KANCELÁRIE V NOVÝCH I STARÝCH DOMOCH

Ambiciózna architektúra

Kancelárske budovy majú stále imidž komerčnej architektúry. Nie sú predmetom experimentovania a zväčša sa redukujú na racionálne fungujúcu neambicióznu stavbu. Cieľ je jasný - za čo najmenšie náklady získať čo najviac pracovných priestorov dobrého štandardu. Trochu inak je to v prípade, ak má budova súčasne reprezentovať svojho stavebníka, jeho postavenie na trhu či v spoločnosti, prípadne niesť isté významy spojené so stavebníkom či funkčnou náplňou. Pri všetkých dielach recenzovaných v tomto čísle časopisu mali stavebníci i architekti ambíciu budovať aj iné ako úžitkové a estetické hodnoty. Chceli dať týmto domom tvár, sprostredkovať isté významy, zaujať stanovisko k svojmu okoliu a ovplyvniť ho.
Má architektúra „národnej“ inštitúcie reagovať na tento svoj prívlastok? Ako má vyzerať národná banka? Túto dilemu pred pár rokmi riešili M. Kusý a P. Paňák pri návrhu centrály NBS v Bratislave. Ich banka je istým kompromisom medzi pevnostnou reprezentačnou architektúrou blízkou Bellušovmu stvárneniu národnej banky a štandardnou modernou administratívou. Cestou reprezentačnej pevnostnej architektúry sa vydali aj autori lučeneckej pobočky NBS. Význam tejto národnej inštitúcie naznačili prísnym slovníkom uzavretých hranolov. V prostredí dnešnej poklesnutej výstavby v centre Lučenca však nesú oveľa dôležitejšie posolstvo jednoduché minimalistické formy, ktoré sem prinášajú vyspelý aktuálny architektonický názor. Inú odpoveď na otázku ako má vyzerať národná banka našli autori žilinskej pobočky. Hrdzavejúcim povrchom tematizujú civilnosť a polemizujúci o večnosti všetkého aj národnej banky. Aj pobočka v Nových Zámkoch má ambíciu prekročiť rámec klzkej konzumnej architektúry, ktorá ničím neosloví, nepodráždi ale ani nenadchne.
Reprezentačné ambície, aj keď iného druhu, mali aj stavebníci a autori ďalších dvoch recenzovaných stavieb. Pri sídle spoločnosti IPEC išlo najmä o prezentáciu schopností tejto dodávateľskej firmy. Dostavba vidieckeho domu v centre Vajnor je tak citlivým vstupom do tradičnej štruktúry a súčasne pôsobivou demonštráciou stavebných technológií. Pri inštitúte dialektov v rakúskom Oberschützen ide skôr o zložitejšie poukazovanie na regionálnu históriu a jedinečnosť miesta.
A nakoniec aj tri prezentované projekty riešia tú istú úlohu: v rámci racionálneho budovania fungujúcich prevádzok zviditeľniť stavebníka aj v zmysle jeho estetického názoru či celkového kultúrneho povedomia. Mestská športová hala, sídlo spoločnosti Dell i administratívne priestory na Laurinskej ulici v Bratislave sú prísľubom ambicióznej architektúry.

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť