ARCH 11/2006

POMINUTEĽNÁ KRÁSA INTERIÉROV

Architekti Miloš Juráni a Július Toma spomínajú v rozhovore na s. 9, že práca na interiéroch sa od samého začiatku spája s vedomím dočasnosti. Tvorca interiéru je tak konfrontovaný s presne opačným pocitom, aký sa zmocňuje väčšiny architektov, ktorí predpokladajú, že ich diela tu budú navždy. Je otázne, či odlišnosť autorských pocitov ovplyvňuje výsledné dielo negatívne (nezáleží na tom, veď to tu bude len chvíľu) alebo skôr pozitívne (záleží na tom, veď máme k dispozícii len chvíľu).
Faktom je, že pravidelnú výmenu nábytku či celkovú zmenu interiéru považujeme za prirodzený proces. Pritom aj v prípade interiérov môže dôjsť k situácii, keď zmena nepripadá do úvahy, a to nemusí ísť len o historické interiéry. Výnimočné postavenie majú v takej súvislosti chránené pamiatky a samozrejme bary, reštaurácie či iné verejné miesta, pri ktorých je ich zaužívaný vzhľad súčasťou imidžu a zdrojom popularity. Nikoho by ani nenapadlo vymeniť interiér slávneho Amerického baru vo Viedni od Adolfa Loosa, aj keď na druhej strane, ikonický postmoderný interiér cestovnej kancelárie v tom istom meste od Hansa Holleina je už hodnú chvíľu minulosťou.
Na Slovensku sa zachovalo len málo pôvodných funkcionalistických interiérov, máme však ešte stále niekoľko výborných interiérov zo 60. a 70. rokov. Aj tie však ubúdajú veľmi rýchlo, a to napriek tomu, že retro štýl 70. rokov ešte stále „letí“. Najhoršie na tom však je, že ich nenahrádzajú nové vyššie hodnoty, ale priemerné až podpriemerné riešenia. Za všetky spomeňme aspoň reštauráciu na Novom moste v Bratislave, ktorej jedinečné čaro 70. rokov nahradili pseudomódnou materiálovou aj tvarovou všehochuťou. Ešte horšie sú na tom reštaurácia, kaviareň, klub a bar v hoteli Kyjev. Napriek ich historickej aj architektonickej hodnote sú permanentne devastované. A to už ani nespomínam slávny interiér Expo Koliba, ktorý pre istotu odstránili aj s celou stavbou.
Interiéry, ktoré predstavujeme v tomto čísle časopisu, sú ešte len začiatku svojej dočasnej existencie. Nekonvenčné čierno-biele kvetinárstvo v nákupnom centre, vinotéka kultivovane odkrývajúca doteraz neznáme bratislavské podzemie, prestavba posúvajúca banálny byt do polohy príjemného priestorového zážitku, reštaurácia v historickom paláci násobiaca jeho aristokratickú eleganciu, bar dômyselne spájajúci tvarový minimalizmus s farbou, svetlom a výtvarným umením aj kaviareň, ktorá v prostredí poklesnutej periférii vyčarila dojem chicagského down-townu nedávno dostali šancu na chvíľu osloviť svojich návštevníkov. Neostáva nič iné, len im priať, aby tá chvíľa bola krásna a dlhá.
Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť