ARCH 10/2008

ZHODNOTENÁ MINULOSŤ

Na prelome septembra a októbra sa v Nitre konala medzinárodná konferencia Hodnoty a perspektívy ochrany architektúry a urbanistických štruktúr päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Na sprievodnej výstavke sa prezentovali aj postery piatich architektonických diel zo šesťdesiatych rokov, ktoré výskumníci z SAV ešte roku 2007 postúpili Pamiatkovému úradu SR ako podnety na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Keď si výstavku pozrela riaditeľka ostravského pamiatkového úradu, poznamenala s neskrývaným obdivom: „My máme Ještěd, ale vy ich tu máte hneď päť!“. Potom sa už len veľmi čudovala, že ani jedno z týchto špičkových diel ešte pamiatkou nie je.
Problematickú situáciu v oblasti ochrany modernej architektúry si uvedomujú aj pracovníci Ministerstva kultúry SR, ktoré roku 2007 požiadalo práve SAV o spoluprácu s PÚ SR pri spracovaním podkladov návrhov na zápis pamiatok 2. polovice 20. storočia. Dôvodom na takú intervenciu bolo uvedomenie si akútneho nebezpečenstva, ktoré pre architektonické dedičstvo našej krajiny znamená súčasný stavebný rast. Ako však ukázala aj spomínaná konferencia, vôľa ochraňovať diela modernej architektúry je z viacerých dôvodov limitovaná. Odborná verejnosť sa už síce zhodne na tom, že moderná architektúra je legitímnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, ale ešte stále má problém s hodnotením tejto architektúry. Pretrváva argumentácia o nezrozumiteľnosti abstraktných vyjadrovacích prostriedkov modernej architektúry, o jej problematickom začlenení do tradičného historického prostredia a odvolávanie sa na nedostatočný časový odstup. Také nejednoznačné hodnotenie potom len nahráva bezohľadnému správaniu sa developerov a demolačným čatám, ktoré riešia túto hodnotovú dilemu za nás.
Moderná architektúra predstavuje veľmi krehkú súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Svedčí o tom aktuálne búranie industriálnej architektúry, zámer zbúrať bratislavský Starý most či obchodný dom a hotel na Kamennom námestí v Bratislave. Potvrdzuje to celý rad výborných diel modernej architektúry, ktoré sa pod pseudonymom rekonštrukcie búrajú a prestavujú. Spomeňme aspoň Sanatórium Helios či hotel Panoráma vo Vysokých Tatrách, ale aj budovu spojov, ktorú na Štrbskom Plese postavili pri príležitosti majstrovstiev sveta v lyžovaní roku 1970 a ktorú dnes na nepoznanie prestavujú na apartmánový dom All Seasons House. V Trenčianskych Tepliciach vďaka nezodpovedným vlastníkom chátrajú dva funkcionalistické skvosty svetového významu: Sanatórium Machnáč a kúpalisko Zelená žaba. A vo výpočte ohrozených diel, zapísaných či nezapísaných v zozname pamiatok, by sme mohli ešte dlho pokračovať. Je ale vôbec protirečenie pamiatkar – developer nezvratné?
Na nedávnej konferencii DOCOMOMO v Rotterdame sa medzi referujúcimi objavili aj dvaja developeri. Obaja zhodne tvrdili, že historické objekty nakupujú preto, že ich renováciu považujú za ďaleko vzrušujúcejší projekt ako novostavbu. Zatiaľ čo každá novostavba si musí vlastný príbeh ešte len napísať a uznanie vybojovať, historická architektúra už často oboje má. Stačí to len odhaliť a správne využiť. Nie nadarmo sú dnes, v čase všeobecného revivalu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, aj nehnuteľnosti z tohto obdobia pre mnohých záujemcov tak atraktívne. Dúfajme, že táto móda stihne doraziť aj k nám ešte skôr, než zničíme všetky atraktívne diela z tohto obdobia.

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť