ARCH 5/2008

INÁ MATERIALITA?

Antoine Picon, profesor na harvardskej univerzite, píše vo svojom texte Architektúra a virtuálne: o novej materialite o vplyve, ktorý má výpočtová technika v procese projektovania na finálny produkt – architektúru. Na jednej strane naznačuje, že digitálne zobrazovacie prostriedky vedú k inému vnímaniu priestoru, k iným priestorovým očakávaniam a k voľnému narábaniu s tektonikou a materiálom, na druhej strane zdôrazňuje, že projektovanie stále ostáva otvoreným systémom, ktorému jeho miera nepredurčiteľnosti zaručuje nezávislosť aj od digitálneho sveta.
Zdá sa, že práve nepredurčiteľnosť spôsobená množstvom vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú architektonické navrhovanie, je tým, čím sa aj najkonceptuálnejšie architektonické diela líšia od voľného umenia. Počítače a nové technologické možnosti ponúkajú takmer nekonečné množstvo variácií pri navrhovaní priestoru a materiálu. V procese ich využitia však stále ostáva rozhodujúca úloha architekta, ako aktivátora jednotlivých činiteľov. Nepredurčiteľnosť architektonického návrhu je jeho pretrvávajúcou vlastnosťou, spoľahlivo vyčleňuje architektúru zo štandardnej produkcie tovarov, a má výrazný vplyv na materiálnu stránku realizovaného diela.
Spomeňme napríklad budovu Premostenia SNG, kde oceľovú konštrukciu pripravenú niesť masívne kamenné dosky, nakoniec obalili plechom. Vďaka finančným limitom a nevyspytateľnosti stavebníka tak budova paradoxne získala oveľa provokatívnejšiu formu, než architekt pôvodne zamýšľal. Masívny nadrozmerný kamenný portál pôvodného návrhu sa zmenil na „dočasný“ levitujúci hangár. Dnes, keď sa plánuje výmena plášťa za sklenený, pokračuje posúvanie materiality aj identity budovy SNG do iných/nových dimenzií.
Štyridsať rokov potom, ako Vladimír Dedeček projektoval SNG, modeloval Ján Studený rodinný dom v Černošiciach v doskovom systéme, pričom vychádzal z konštrukčných a tektonických vlastností prefabrikovaných drevených dosiek. Neskôr nahradili dosky liatym betónom. Materiál sa tak síce zásadne zmenil, ale pôvodný tvar objektu ostal zachovaný. Materiálna stránka rodinného domu v podstate absolvovala podobný posun ako Premostenie SNG.
Ak teda hovoríme o materialite v súvislosti s jej posunmi medzi návrhom a realizáciou, rozhodne nejde o novú tému. Také iné/nové materiality sú neoddeliteľne spojené s procesom architektonickej tvorby a sú permanentným javom. Materialitu by sme za novú či inú mohli považovať skôr v súvislosti s novými technologickými možnosťami a so zmenou materiálovo-konštrukčnej skúsenosti. Aktuálna architektúra naznačuje, že dominantnými sa stávajú kategórie, ako veľkosť, menlivosť, dočasnosť, hybridnosť, ktoré sú vzdialené tradičnej predstave o jednoznačnosti a trvácnosti architektonického diela. Ani tieto kategórie však nie sú v prostredí architektúry novými, práve naopak sú tu prítomné od jej samého počiatku. V konečnom dôsledku asi musíme priznať, že napriek všetkým technologickým novinkám, naša aktuálna materiálna skúsenosť s architektúrou nie je nijak revolučne nová. Spektakulárne formy, komplexné priestory či nevyspytateľné povrchy síce väčšmi kopírujú aktuálne modely správania svojich užívateľov, stále však ostávajú v podstate pri tradičných kategóriách. Môžeme teda vôbec hovoriť o inej materialite?
Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť