ARCH 6/2008

K PRÍRODE

Zelené strechy, slnečné kolektory, nízkoenergetická prevádzka, prírodné materiály, sťahovanie na vidiek, biopotraviny, triedený odpad... To všetko sú fenomény, ktoré nedávno masívne zasiahli aj našu spoločnosť. Dnes je udržateľnosť – a s ňou spojené pojmy – modernou témou a ten, kto chce byť in, rozhodne musí aspoň hovoriť o ekológii.
Hlásanie „návratu k prírode“ sa v ľudských dejinách objavuje pravidelne a od 18. storočia, keď Jean Jacques Rousseau sformuloval svoju teóriu prírodného človeka, aj pomerne často. Predobraz „návratu k prírode“ by sme však našli ešte v hlbšej histórii. Veď toskánsky mních František z Assisi už začiatkom 13. storočia odmietol diktát spoločenskej organizácie a majetku a hlásal skromnosť, lásku a rešpekt ku všetkému živému. Dnešný človek síce žije v iných podmienkach, ako boli v 13. či 18. storočí, pocit bezprostredného ohrozenia mašinériou, ktorej zvykneme hovoriť moderná doba, sa však nestratil. Práve naopak, k jeho zintenzívneniu ešte prispel celý rad racionálnych, vedecky potvrdených dôkazov oprávnenosti našich obáv. Ako teda vyzerá dnešný „návrat k prírode“ v oblasti architektúry?
Tých ciest je viacero a nie vždy ide o návrat v pravom slova zmysle. Na jednej strane ide o používanie prírodných materiálov, históriou preverených foriem a tradičných remeselných postupov, ktoré sú v súlade s prírodou. Rovnako efektívne môže však byť aj vytváranie nových modelov konštrukcií, materiálov a systémov prevádzky, vychádzajúcich zo zákonitostí prírodných procesov. Tie už nie sú návratom ale smelým vykročením do zatiaľ neznámej reality, ktorá však sľubuje dlhší život nám všetkým. Obyčajný, na miestnu tradíciu stavania nadväzujúci dom, druhovo rozmanité a miestnemu biotopu blízke záhrady, revitalizované kúsky devastovanej krajiny, rekonštrukcia miesto novostavby ale aj recyklované a recyklovateľné stavebné hmoty či voľne rozložiteľné nábytky a koberce – to všetko môžu byť cesty k prírode.
Americký architekt a environmentalista William McDonough hovorí o dvoch princípoch fungovania našej civilizácie, o priamočiarom pohybe, ktorý charakterizuje spojenie „od kolísky po hrob“, a o cyklickom pohybe, charakterizovanom spojením „od kolísky ku kolíske“. Tieto dva princípy sú dvoma protikladnými vzormi správania sa, pričom o prvom z nich už vieme, že je dlhodobo neudržateľný. McDonough vo svojej knihe Cradle to cradle (od kolísky ku kolíske) opisuje možnosti uplatnenia tohto cyklického princípu v rozličných oblastiach ľudských činnosti aj v architektúre. Princíp je prostý – produkovať len to, čo sa po „spotrebovaní“, v štádiu odpadu, môže stať potravou pre iných. Podľa McDonougha by budovy mali byť navrhované tak, aby boli zdravé, úsporné a po splnení svojho účelu pripravené plniť iný účel. Navrhovanie by sa podľa neho malo opierať o inteligenciu prírodných zákonov, o efektívnosť potravinového cyklu a o slnečnú energiu, ktorej je dostatok. Jeho návod ako navrhovať v súlade s prírodou je lákavý najmä preto, že za ním vidieť elementárnu „sedliacku múdrosť“, ktorá dovoľuje schosnovať len to, čo sme nahospodárili.

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť