ARCH 10/2009

STRIEDMOSŤ

V amerických médiách sa od jesene minulého roka objavuje pojem new frugality (nová striedmosť) a slogan „Bling is out, frugal is in“ (vo voľnom preklade „Okázalosť je mimo, v móde je striedmosť“) skloňujú vo všetkých možných kruhoch americkej spoločnosti. Ide len o správanie konzumentov, o označenie trendu vracajúceho Američanom spotrebiteľské návyky, ktoré sa našťastie v Európe nikdy celkom nestratili, alebo sa za týmto pojmom skrýva aj čosi hlbšie? Môže nová striedmosť súvisieť s celkovým odmietnutím konzumnej spoločnosti a jej prejavov vo forme hýrenia, mrhania a predvádzania, resp. aspoň predstierania bohatstva? Ťažko povedať. Na mieste je však pravdepodobne skôr skeptickejší predpoklad považujúci tento trend za aktuálnu „módu“, ktorú vyplavila cunami hospodárskej krízy.
Aký dosah má táto móda na architektúru? Prejavilo sa už podobné uvažovanie v architektonickom prostredí? Ak áno, súvisí s krízou, s požiadavkou na udržateľnosť alebo „len“ s formálnymi otázkami?
Na sklonku 20. storočia sa striedmosť prezentovala prostredníctvom minimalizmu, ktorý kládol vysoké nároky na dokonalosť použitého materiálu, jeho technologické spracovanie, perfektné neviditeľné detaily. Išlo teda najmä o striedmosť architektonickej formy. Táto formálna prostota však bola výsledkom pomerne vysokých stavebných i prevádzkových nákladov, a tak vlastne prejavom luxusu. Dnešná striedmosť by sa pravdepodobne mala týkať skôr iných ako formálnych stránok architektonického diela. Viac ako bezchybný povrch, skvelý detail či čisté línie by architektov mal zaujímať životný cyklus diela, náklady na jeho zaobstaranie, prevádzkovanie i prípadnú likvidáciu ako aj tvorba dlhodobo pretrvávajúcich hodnôt. Túto tendenciu naznačujú aj hlásatelia tzv. „zmeny paradigmy“. Medzi nimi napríklad aj nemecký teoretik a kritik architektúry Wilfried Wang, ktorý svoje predstavy o novej striedmej architektúry prezentoval druhý októbrový týždeň vo Viedni na prednáške usporiadanej rakúskou spoločnosťou pre architektúru ÖGFA. Architekti musia podľa neho prehodnotiť ciele svojho profesionálneho snaženia. Architekt by už nemal túžiť postaviť exkluzívnu novostavbu na zelenej lúke či najvyšší vežiak na svet. Jeho záujem by sa mal sústrediť na prestavby, zahusťovanie existujúcich štruktúr, na recyklovateľnosť použitých materiálov ako aj na recyklovateľnosť samotného architektonického diela, lokálne materiály či lokálnu pracovnú silu. Taká zmena paradigmy určite nebude jednoduchá. Svedčí o tom aj fakt, že podobné témy sa opakovane objavujú v architektonickej diskusii, ale zmenu paradigmy zatiaľ nespôsobili. V súvislosti s módou „novej striedmosti“ sa im však nepochybne aspoň dostane väčšej pozornosti a hádam v našej spoločnosti prebudia celkom obyčajný zmysel pre mieru.
Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť