ARCH 2/2009

PRIVÁTNE SVETY

Podstatným faktorom procesu vytvárania privátneho sveta je jeho individualizácia. Človek sa identifikuje s miestom svojho prebývania vtedy, keď mu môže vtlačiť svoju pečať, starať sa oň. Jozef Pauer približuje tento proces prostredníctvom úryvku z románu Saint-Exupéryho Citadela, kde sa človek týmto spôsobom pokúša individualizovať púšť. Ako opak takého osvojenia si aj zdanlivo neosvojiteľného by sme mohli uviesť napríklad Mesto, ktoré existuje v podvedomí hrdinu románu Haruki Murakamiho Koniec sveta & Hard-boiled Wonderland. V tom meste je všetko „dané“ a bytosti, ktoré ho obývajú, ho nemôžu aktívne ovplyvňovať. A nielen to, zbavené vlastnej „duše“ vlastne ani nie sú schopné dávať priestoru svojho prebývania to najpodstatnejšie – individualitu. Murakamiho Mesto nepochybne odráža špecifickú pozíciu jednotlivca v tradičnej japonskej kultúre, ale súčasne je reakciou na aktuálny svet, v ktorom je akákoľvek individualizácia stále problematickejšia. Hlavný hrdina románu vlastne žiaden privátny svet v materiálnej podobe nemá a ten virtuálny, ktorý si vytvoril vo vlastnej hlave, nemôže ovplyvniť, nemôže ho individualizovať, identifikovať sa s ním. Pobytom v Meste tak stráca aj vlastnú identitu, lebo tak, ako píše Jozef Pauer, len „v identifikácii človek disponuje svojím svetom a tým aj vlastnou identitou“.
Akú úlohu zohráva v procese vytvárania privátneho sveta architekt? Konštruuje „dané“ svety, alebo vytvára rámce budúcej individualizácie? Dochádza k individualizácii obytného priestoru až vo fáze obývania alebo už pred tým, v procese návrhu? Architekt má k dispozícii rozličné prostriedky identifikácie individuálnej predstavy stavebníka už v projekte: rozhovory, dotazníky, diagramy či neumelé kresby stavebníkov na tému vysnívaného bývania. Sme ale ešte vôbec schopní vyjadriť naše individuálne predstavy a želania, nepodobáme sa stále viac tým bezduchým obyvateľom Murakamiho Mesta, ktorí nie sú individualizácie schopní?
Nedávno jeden skúsený architekt požiadal stavebníka, aby mu povedal, aký dom si želá. Výsledkom jeho úvahy na tému budúceho rodinného domu bolo konštatovanie, že chce dom reprezentačný a okázalý (sic!). Pochmúrne Murakamiho vízie a bezduchá odpoveď uvedeného stavebníka by mohli naznačovať, že naše privátne svety sú plne v rukách architekta, ktorý vytvára dokonalý „daný“ svet predurčujúci správanie svojich obyvateľov. Nie je to ale úplne tak. Najlepšie o ľudskej schopnosti individualizácie vypovedajú stovky jedinečných privátnych svetov, ktoré ich obyvatelia vytvárajú v rámci štandardizovaného rámca prefabrikovaných panelových sídlisk. Tento proces individualizácie na príklade najväčšieho slovenského sídliska – Petržalky – pred vyše dvoma rokmi názorne predviedla výstava fotografií Juraja Chlpíka Identity Petržalky. Niet nad privátne svety.

Henrieta Moravčíková


Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť