ARCH 5/2009

NOVÁ GENERÁCIA

Pojem mladí architekti sa v európskom prostredí v ostatných rokoch veľmi intenzívne tematizuje. Dôvodom sú jednak viaceré výborné diela, ktoré vytvorili práve mladí architekti, ale aj charakteristický spôsob ich profesionálnej existencie.
Zvýšenie popularity povolania architekta ku koncu 20. storočia spôsobilo vznik nových škôl architektúry, prudký nárast počtu ich absolventov a následne vzrast konkurencie medzi architektmi. Mladí architekti sú tak nútení byť mimoriadne aktívni a flexibilní. Prenikajú do stále širšieho spektra príbuzných disciplín, sú oveľa menej závislí od starších kolegov, než to bolo v prípade trebárs len minulej generácie. S flexibilitou a aktivitou súvisí aj potreba vzájomnej komunikácie a vznik sietí spolupráce. Zatiaľ, čo etablovaná staršia generácia architektov podobné spájanie nepotrebuje a ani neobľubuje, pre mladých architektov sú spojenia prirodzeným spôsobom existencie. Tieto spojenia však nemajú ráz definitívnych väzieb, ale skôr flexibilných dynamicky sa meniacich spojení závislých od aktuálnej situácie. V striktne individualizovanom prostredí tradičných architektonických kancelárií tak mladých architektov charakterizuje určitá „tekutosť“. Tekutosť sa prejavuje v dĺžke existencie jednotlivých skupín, v ich personálnom preskupovaní aj v dynamicky sa vyvíjajúcich názoroch na tvorbu. To, ako mladí architekti prúdia medzi sebou alebo aj v rámci starších stabilizovaných kancelárií, či ako sa vzájomne preskupujú, je jednak reakciou na ekonomické podmienky, ale aj dôsledkom moderného nomádstva, ktoré sa prejavuje aj v iných profesiách. V každom prípade flexibilné zoskupenia sú schopné oveľa lepšie prekonať obdobia nedostatku, či naopak prívalu práce, než statické formácie tradičných architektonických kancelárií. Táto tekutosť súčasne umožňuje mladým architektom preklenúť hranice miest, regiónov aj krajín, čo je v prostredí otvorenej Európy veľmi užitočná vlastnosť.
Tematizácia mladých architektov je celoeurópskym fenoménom. Jeho charakteristickým prejavom je napríklad holandský časopis A10, ktorý sa zameriava takmer výhradne na tvorbu mladých európskych architektov, alebo v strednej Európe momentálne tak populárna Pecha Kucha či projekt Wonderland, ktorý prostredníctvom rozličných podujatí latentne pretrváva až dodnes.
Napriek určitej skepse či obave o integritu architektonickej profesie, ktorú spomínaná tekutosť vyvoláva najmä u staršej generácie, môže súčasne generovať aj relatívne stabilné hodnoty. Práve vďaka flexibilite a určitej nezakotvenosti dokážu mladí architekti často lepšie uchopiť neštandardné zadania či okrajové úlohy. Je len otázkou spoločnosti, či a ako dokáže tento potenciál využiť.

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť