ARCH 9/2009

NOVÝ URBANIZMUS?

Pri spojení Nový urbanizmus sme nemali na mysli hnutie či smer, ktorý vznikol koncom osemdesiatych rokov 20. storočia v USA a ktorého myšlienky explicitne vyjadruje Charta nového urbanizmu. Aj keď s jej obsahom by sa pravdepodobne stotožnila väčšina tunajších laikov i odborníkov. Naším zámerom bolo skôr poodhaliť „nezámernosť“ urbanistického vývoja slovenských miest v období zvýšenej stavebnej produkcie ostatného desaťročia a podnietiť uvažovanie o možnostiach, ako sa s týmto procesom vysporiadať.
Podobný cieľ si vo vzťahu k hlavnému mestu Chorvátska postavili autori knihy Project Zagreb: Transition as Condition, Strategy, Practice (Actar and Harvard University Graduate School of Design, Barcelona 2007) Eve Blau a Ivan Rupnik. Sú presvedčení, že mesto sa môže poučiť zo svojej histórie, zo zdanlivo chaotických zmien aj nezámerného rozvoja. Na príklade Záhrebu ukazujú, ako možno, prostredníctvom podrobnej multidisciplinárnej analýzy neúspešných i úspešných procesov a javov v území, vytvoriť základ pre skonštruovanie stratégie plánovania a výstavby mesta. Pri definovaní pojmu stratégie sa pritom opierajú o dielo nemeckého teoretika vojny z 19. storočia Carla von Clausewitz, ktorý ako prvý upozornil na podstatný rozdiel medzi stratégiou a taktikou. Zatiaľ čo taktika je podľa neho individuálnou aktivitou zameranou na vlastné prežitie, stratégia, naopak, využíva jednotlivé individuálne aktivity s cieľom vytvoriť nové možnosti pre celkové zvládnutie situácie. Z toho súčasne vyplýva, že stratégia sa tvorí na mieste činu a permanentne sa vyvíja. Vyžaduje bystrosť úsudku, experimentovanie, odvahu a schopnosť rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. V prípade plánovania a manažovania mesta by potom stratégia mala využívať existujúce podmienky aj ambície individuálnych stavebníkov na vytvorenie nových možnosti na dosiahnutie celkové cieľa. Clausewitz však súčasne upozorňuje na to, že výsledok jednotlivých vojnových operácií musí korešpondovať so želaným výsledkom celej vojny. Tu v súvislosti s mestom prichádza na rad podstatná otázka: Aký je cieľ tejto „vojny“?
Podľa Eve Blau a Ivana Rupnika síce procesy v dnešnom meste nemožno vtesnať do žiadnej definitívnej predstavy, nemožno ich však ani ponechať napospas exploatácii prostredníctvom voľnému trhu. Cieľ „vojny“ preto definujú ako otvorené dielo, ako pokračujúci projekt bez konca, dielo, na ktorého tvorbe sa síce podieľa množstvo autorov, ale ich individuálne koncepty navzájom súvisia, podporujú sa a sú súčasťou vysoko strategického a pozorne zostaveného plánu akcií. Usmerňovanie individuálnych krokov prostredníctvom celkovej stratégie je pritom priamo úmerné ich vplyvu na samotnú stratégiu. Predpokladom úspešnosti takého postupu však ostáva podrobné poznanie aktuálneho stavu, histórie mesta a najmä „sila a česť“ všetkých aktérov (aby sme ostali pri vojenskej terminológii).

Henrieta Moravčíková

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť