ARCH 1/2010

POZITÍVNE INTERVENCIE

Časopis ARCH vstupuje do15. roka svojej existencie. Jeho nulté číslo vyšlo v auguste 1995 v novinovej podobe formátu A3. Stál najskôr šesť, potom desať, neskôr dvadsať korún. Z dnešného pohľadu bagateľ – smiešna suma – za cenné a profesionálne selektované informácie o slovenskej architektúre v čase, keď internet nebol ešte dostupný tak ako dnes. Tendencia publikovať to najlepšie, čo sa v architektonických ateliéroch nájde, bola od počiatku leitmotívom časopisu. ARCH vznikol, aby prezentoval dobrú architektúru, aby formoval určitú názorovú skupinu. A to je podstatné. Vidieť veci z toho správneho uhla pohľadu, vedieť rozlišovať dobré od zlého, vedieť zaostrovať na dôležité a nevšímať si nepodstatné. Jednoducho pozitívny prístup je už dlhodobo výhodnou a fungujúcou stratégiou. V súčasnom krízou poznačenom období však nadobúda oveľa väčší význam. Snáď aj preto, že pozitívne správanie podporuje celkový „imunitný systém“ spoločnosti, ale aj ochraňuje príliš senzitívnych jedincov pred nežiaducimi účinkami depresívnych stavov. Architektúra ako citlivý barometer spoločenskej a kultúrnej situácie tiež reaguje na aktuálne problémy. Zastavenie veľkých developerských projektov a redukovanie investičných nákladov vedú momentálne k zníženiu stavebnej produkcie a k odlivu lukratívnych architektonických zákaziek. Aj takúto situáciu však treba vidieť z toho pozitívnejšieho uhla pohľadu. Kríza je vždy len prechodným stavom, obdobím, v ktorom sa prekonávajú najväčšie ťažkosti alebo nedostatok, úpadok. Kríza však neznamená koniec architektúry, naopak, môže byť prínosom pre vznik inovatívnych konceptov, môže výrazne ovplyvniť nový pohľad na hodnotový systém spoločnosti a priniesť tak neočakávané zvraty.
Možno sme sa naozaj dostali do bodu nula, ktorý vyzýva, provokuje architektúru (a nielen architektúru...) k nevšedným úlohám. Pozitívny postoj je teda viac než potrebný. Potrebné sú však aj prvotné priaznivo orientované impulzy a v počiatkoch možno nenápadné a skromné intervencie. Vhodné architektonické zásahy nás preto zaujímali aj v prvom tohoročnom dvojčísle. Z toho dôvodu, že ukazujú skromnejší a alternatívny smer rozmýšľania, ktorý sa vyhýba používaniu architektúry ako komerčného prostriedku. Nevyznačujú sa mimoriadnosťou investičného objemu. Skôr naopak, vo väčšine prípadov sú to stavby, ktoré alebo ozdravujú a vylepšujú pôvodné, alebo samé o sebe sú intervenciou – zásahom, ktorý stojí za povšimnutie. Podstatné je, že sú to zásahy, ktoré prinášajú do prostredia vyššie hodnoty, alebo dokonca vyššie hodnoty dokážu sprostredkovať. Tak ako v prípade pamätníka obetiam holokaustu v Bánovciach nad Bebravou – so skromnou a úžasne sugestívnou architektúrou, s tichým, diskrétne skrytým odkazom: Pamätaj. Príjemným zásahom sú tiež jednoducho pekné schody, umiestnené v parkovo upravenom okolí Bratislavského hradu. Viac ako desaťročnú intervenciu potrebovala elektráreň v Poprade, aby v nej dnes mohla byť dlho žiadaná kultúrna ustanovizeň Tatranskej galérie. Aj keď sa o ideálnom postupe rekonštrukcie vôbec nedá hovoriť, výsledok je v daných podmienkach viac ako pozitívny.

Andrea Bacová



Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť