ARCH 10/2010

DOMY Z MEDZIPRIESTORU

Hranica rozvoja mesta (z angl. urban growth boundary) špecifikuje miesto prechodu kompaktnej mestskej štruktúry do krajinného zázemia. Mala by byť súčasťou územných plánov a programov rozvoja miest. Mala by určovať, pokiaľ je únosné, aby mesto rástlo, a zároveň takto regulovať jeho nežiaduce rozrastanie. Skutočnosť je však iná. Mnohé mestá prekročili medzné vývojové stavy a „preliali“ sa so svojimi aktivitami a funkciami do krajiny. Obsadzovanie krajinného zázemia je aktuálnou suburbanizačnou diagnózou, ktorá je charakteristická pre súčasný vývoj miest. Donedávna kritizované „veľkorozmerné“ panelové sídliská nahradili „veľkorozmerné“ satelitné kolónie rodinných domov masovej katalógovej produkcie.
K zmenám prichádza aj na mestskej periférii a na predmestiach. Stavia sa aj v takých polohách, kde má výstavba množstvo obťažujúcich momentov. Nie je už nezvyčajné nájsť bytový dom len pár metrov od železnice, stavia sa v tesnej blízkosti diaľnic, uprostred veľkých dopravných križovatiek, ale aj v ťažko prístupných polohách alebo na inverzných svahoch a na zvyškových „pet“ pozemkoch.
Niekde medzi mestom a dedinou, niekde na ich okraji, vznikajú zvláštne a nevšedné situácie, kde už nestačí a nemá význam „nadviazať na existujúce“. Často niet na čo nadviazať, alebo naopak, nadviazať znamená prispôsobiť sa nekvalite. Vidieť to predovšetkým v nových satelitných kolóniách rodinných domov, kde kvalitná architektúra zaujíma veľakrát introvertné gestá, len aby mohla nejakým spôsobom zaujať udržateľnejšiu pozíciu. Na druhej strane je obchodná a industriálna architektúra, ktorá je vo väčšine prípadov sebavedomo situovaná do krajiny a na perifériu mesta bez akýchkoľvek nárokov a ambícií riešiť väzbu na prírodné prostredie.
Novodobá „sídelná kaša“ (podľa Hniličku) – medzimestská suburbanizačná štruktúra – má rôznorodé až bizarné podoby. Našťastie však u nás nedosiahla charakter amerických boomburb, car a mall glut, greenfield a clustered world zón – špecifických monofunkčných areálov rezidenčného, industriálneho alebo obchodného charakteru. Napriek tomu je tento urbanistický jav viac ako provokujúci už aj z toho dôvodu, že generuje nový typ životného štýlu „pendlerov“ a následne aj reťazec sociálnych, ekonomických a ekologických dôsledkov. Špecifickou sa stáva aj architektúra domov z medzipriestoru – nielen svojou formou, funkciami, ale aj vzťahom k okoliu.

Sme radi, že v tomto jesennom čísle ARCHu ako prví aktuálne prinášame recenziu nedávno skolaudovaného Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Berlíne.

Andrea Bacová










Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť