ARCH 4/2010

INTERPRETÁCIE MODERNY

Loosova Steinerova vila – kľúčové a dnes už ikonické dielo funkcionalizmu, postavená vo Viedni pred sto rokmi, zodpovedala prísnym funkcionalistickým kritériám, podporovaným sloganom: forma nasleduje funkciu. Dekoratívnosť v architektúre bola takmer neprípustná rovnako aj ornament bol v tomto puritánskom ovzduší považovaný naozaj za zločin.
Počas nasledujúcich sto rokov prešiel funkcionalizmus ako teória modernej architektúry 20. storočia skutočne dlhú vývojovú cestu. Stal sa dominantnou filozofiou, ktorá ovplyvnila (a doteraz ovplyvňuje) produkciu hlavného a stredného prúdu európskej modernej architektúry, a zároveň je aj mentálnym vzorom uvažovania a nazerania na architektonické koncepty. V jednotlivých európskych krajinách mal svojich zástancov a charakteristický architektonický rukopis – modernu, neskorú modernu a neomeodernu. Slovenské teritórium zasiahlo funkcionalistické myslenie predovšetkým v medzivojnovom období 20. storočia, ktoré je dodnes označované za éru zlatého veku architektúry. Bola to výnimočná etapa formovania nových avantgardných názorov a programov, ktoré sa sústreďovali predovšetkým na funkčnú, prevádzkovú, konštrukčnú a materiálovú stránku architektúry. Bola to však aj výnimočná etapa vysokej koncentrácie architektov-intelektuálov, ktorí svojím myslením ovplyvnili široké internacionálne teritórium, ale aj priaznivé (a z dnešného pohľadu závideniahodné) obdobie všeobecnej kultúrnej renesancie spoločnosti.
Je celkom logické, že funkcionalizmus, ako východisková paradigma moderny, našla počas sto rokov fungovania množstvo architektonických interpretácií. Od spomínanej viedenskej Steinerovej vily, cez slovenské variácie – Bellušove Družstevné domy, Tvarožkovu Slovenskú sporiteľňu, Marekov Avion, Šilingerov internát Lafranconi, Karfíkov Dom obuvi Baťa až po množstvo ďalších. Aj keď by sme našli odlišnosti v architektonickom repertoári jednotlivých stavieb, je architektúra moderny popretkávaná spoločným myšlienkovým zázemím s jasným funkčným programom, ktorý je vložený do jednoznačných geometrických tvarov. Forme potom zodpovedali aj striedme a výtvarne jednoliato pôsobiace materiály (biela omietka, kameň, sklo).
Na prelome storočí dochádza k výraznej zmene v používaní stavebných materiálov a konštrukčných technológií. Tento moment sa odrazil aj na celkovom vzhľade modernej architektúry. Okná sa podstatne zväčšili až do takej miery, že sa stali celopresklenou fasádou, na ktorej nám dnes často chýba kus pevnej plnej steny. Nosné prvky ustúpili dovnútra budovy. Kedysi jasný konštrukčný raster – viditeľný už na fasáde – ustúpil do úzadia.
A tu akoby sa tradičný architektonický repertoár (už viac ako sto rokov aktuálnej moderny) skutočne vyčerpal, alebo stratil svoju aktuálnosť. Diskutuje sa o mediálnych, štrukturálnych, digitálnych a iných sofistikovaných a experimentálnych fasádach a architektúre. Tradičné funkcionalistické a zároveň modernistické myslenie je stále viac a viac konfrontované s aktuálnym technokratickým, ktoré je ovládané technológiami, stavebnými systémami a konštrukčnými skladačkami.
Má vôbec význam hovoriť v týchto kontextoch o ďalších a ďalších interpretáciách moderny, o ďalšej vlne funkcionalistického myslenia? Pri pohľade na aktuálne realizácie slovenskej architektonickej scény sa však môžeme naozaj upokojiť. Tradičné, rokmi odskúšané koncepcie sú u nás stále in. Vyhovujú našej mentalite, našim klientom aj investorom. Možno je to naozaj momentálne tá správna cesta, ktorá nám dáva pocit istoty a autonómie. Alebo je to len medzistupeň k prijatiu nových programov a konceptov. Uvidíme…

Andrea Bacová


Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť