ARCH 7/2010

OSTROVY POZITÍVNEJ DEVIÁCIE

Ostrovy pozitívnej deviácie vždy boli a dodnes sú nonkonformnými a magickými miestami nezávislosti, slobody, nekonvenčnosti až úletu. Keďže sú ostrovmi – musia byť jednoznačne vymedzené a tým aj vyčlenené z ostatného sveta. V totalitných režimoch bolo možné prostredníctvom takejto platformy, ktorú chtiac-nechtiac ostrovy vymedzovali, realizovať a napĺňať nezávislé, avantgardné umelecké programy. Často boli naozaj jediným svetielkom nádeje, ale aj signálnym znakom existencie ľudí s vlastnou vnútornou slobodou. Neoficiálna kultúra, umenie mimo hlavného prúdu generovali špecifickú názorovú platformu nielen vo výtvarnom umení, ale aj v hudbe a nakoniec aj v architektúre. Minuloročná výstava v bratislavskej SNG s názvom Osemdesiate… postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 existenciu takýchto „ostrovov“ jednoznačne potvrdila. Nakoniec, čo si budeme navrávať, postmoderné reakcie slovenskej architektúry v osemdesiatych rokoch vyznievali mimoriadne avantgardne.
Odvtedy však prešlo viac ako 20 rokov. Slovenská architektúra sa medzitým snažila dostať do celoeurópskych kontextov. Prijala nové programy, nové –izmy. Veľmi dobre sa zaradila do hlavného prúdu viac menej kozmopolitnej európskej kultúry. Svedčia o tom mnohé ocenené architektonické diela, ktoré nesú atribúty kvalitnej architektúry. Z iného uhla pohľadu by sme však mohli povedať, že sa nič mimoriadne neudialo. Išlo predsa len o úspešné zachytenie trendov a nastúpenie do rozbehnutého vlaku. Skúsenosť má však cenu zlata a dnes už vieme, že táto fáza bola veľmi dôležitá na to, aby sme si mohli uvedomiť, že preferencia určitých ekonomicky profitujúcich oblastí v architektúre spôsobuje v spoločnosti vznik nerovnovážneho stavu, miestami až nežiaduceho spoločenského napätia.
Na jednej strane máme množstvo luxusných a drahých bytov, množstvo reprezentačných bankových a administratívnych domov na špičkovej stavebno-technickej a technologickej úrovni a na strane druhej nedostatok cenovo prístupných bytov, nedostatok kultúrno-vzdelávacích, zdravotníckych, dopravných stavieb, nedostatok vhodných verejných priestorov...
Zdá sa, že niečo nie je v poriadku. Napriek tomu, alebo práve preto, prichádzajú architekti v ostatnom čase s novými iniciatívami, intervenciami a zásahmi. Tieto slová, ktoré sa prirodzene dostali do nášho profesionálneho slovníka, sú znakom existencie pozitívnych názorových ostrovov, pozitívneho smerovania, ktoré môžu za určitých okolností zmierniť nerovnovážny stav. Profitovať sa totiž dá aj z kultúrnosti, stačí nájsť vhodný kompromis…
Do letného dvojčísla ARCHu sme hľadali aktuálnu „ostrovnú“ nekonformnú architektonickú kultúru, ktorá sa vyčleňuje alebo nejakým spôsobom vymedzuje zo širších kontextov. Či už funkciou, formou alebo jednoducho impulzom, ktorý svojou existenciou vysielajú. Architektúra filagórie, dvoch rodinných domov, rovnako aj cassovarského komplexu, ale aj sympatické úlety dizajnérov, aktuálne projekty a súťaže dokazujú, že už spomínané ostrovčeky pozitívnej deviácie tu predsa len sú a integrujú sa. Uvidíme, či postupne s tým príde na rad aj nová avantgarda...

Andrea Bacová


Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť