ARCH 10/2011

ARCHITEKTÚRA KULTÚRY

Architektúra kultúry – kultúrna architektúra
Architektúra kultúry by mala byť reprezentantom najvyšších hodnôt ľudského poznania. Na prvý pohľad sa môže zdať, že túto prominentnú úlohu v architektúre môžu plniť len domy, ktorých základná funkcia je významovo spojená s tradičnou kultúrnou činnosťou. Guggenheimovo múzeum v New Yorku či v Bilbao, opera v Sydney či divadlo v Oslo sú skutočne reprezentačné ikonické kultúrne stavby, ktoré odzrkadľujú vzdelanostnú úroveň spoločnosti.
Sú však potom tie ostatné domy, ktoré neplnia spomínané funkcie, vari nekultúrne?
Stačí zmeniť uhol pohľadu a architektúru kultúry môžeme nahradiť kultúrnou architektúrou, ktorej významové hodnoty sú zviazané so zaužívanými modelmi správania a aktuálnym životným štýlom spoločnosti. V týchto súvislostiach sa potom kultúrnou architektúrou môže za určitých predpokladov stať aj verejný priestor, ktorý poskytuje možnosti na realizáciu kultúrnych aktivít. Stačí si spomenúť na ostatnú Pohodu, ktorá v krátkom čase zmenila trenčianske letisko na viacdimenzionálny multikultúrny priestor. Kultúra ako tvorivý proces môže byť architektúrou buď podporovaná alebo odmietaná. V reči teoretikov ide o tzv. „kultúrny precedens“ (viď recenziu Jarmily Bencovej Kultúrne v architektúre, s. 52 – 53) , ktorý je alebo nie je architektúra schopná prijať do svojich vnútorných vizuálnych vzorcov. Ak však chceme v tomto uvažovaní pokračovať, tak potom snahou každej architektúry by malo byť poskytnutie kultúrneho prostredia na realizáciu činností, pre ktoré je primárne určená. Miera reprezentácie, ktorú si prirodzene kultúrne prostredie za určitých okolností vyžaduje, je, samozrejme, závislá od charakteru vykonávanej činnosti. Kým v minulosti sa kládol veľký dôraz na reprezentačnú úlohu architektúry kultúrnych i sakrálnych stavieb, ktoré zastupovali divadlá, múzeá, koncertné sály, kostoly, v súčasnosti je možné pozorovať prijímanie nových, s reprezentáciou spojených, kultúrnych modelov aj v komerčnej architektúre (obchodných centier, športovo-relaxačných zariadení) ale i v administratíve, rovnako ako aj v architektúre privátneho charakteru. Prezentácia obchodných značiek môže byť za určitých okolností kultúrnym zážitkom, ktorý následne posúva komerčnú činnosť do rámca kultúrnej aktivity. Rovnako ako bývanie v reprezentatívnej rezidencii preberá predovšetkým smerom k vonkajšiemu prostrediu mnohé s kultúrou konfrontované významy. Iná situácia, samozrejme, nastáva v historickej architektúre, kde sú pôvodné hodnoty často vystavované tlaku aktuálnych požiadaviek. V takýchto prípadoch – ak chceme hovoriť o skutočne kultúrnych architektonických konceptoch – je nutné hľadať tolerantné riešenia, ktoré vyzdvihujú podstatné pôvodné historické hodnoty. Modelový príklad takéhoto prístupu prináša recenzia Andreja Hrauskeho mapujúca príbeh secesného obchodného domu v Ľubľane.
Súčasná architektúra takto nenápadne, pozvoľne a postupne prijíma do svojho obsahu nové kultúrne modely zachytávajúce aktuálny životný štýl. Jej funkčné určenie sa stáva v tomto kontexte nepodstatným. Podstatné je, že výskyt kultúrnej architektúry v jej akomkoľvek funkčnom prevedení má za následok zvyšovanie kultúry spoločenstva, ktoré ju užíva.
A to je dôkaz, že architektúra sama o sebe je kultúrou.

Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť