ARCH 5/2011

URBÁNNE INOVÁCIE

Premeny mestských priestorov a nová mestská krajina
Určite je dnes možné vytvoriť softvér, ktorý by zvládol rozložiť priestorovú štruktúru akéhokoľvek európskeho mesta na jednotlivé historické vrstvy. Pri ich postupnom odkrývaní by takto dokázal mestskú štruktúru rozobrať podľa nastaveného časového parametra. Bola by to pravdepodobne zaujímavá simulácia v režime spätného chodu – pohľad na vývoj mesta od súčasnosti smerom do dávnej minulosti až po moment jeho vzniku. Miestom spoločného prieniku všetkých vrstiev by s najväčšou pravdepodobnosťou bola najstaršia priestorová štruktúra – historické jadro, ktoré sa v rôznych premenách „dožilo“ súčasnosti. Takáto analýza by nám pomohla lepšie určiť historickú bonitu jednotlivých vrstiev, ale aj základnú typológiu urbanistických priestorov v ich bohatej a rozmanitej škále. Aj z týchto dôvodov je súčasné mesto ťažko definovateľné. Italo Calvino tvrdí, že ho tvoria vzťahy medzi mierami jeho priestoru a udalosťami jeho minulosti. Každý zásah do priestorovej štruktúry mesta vyvoláva následné zmeny i v jeho najbližšom okolí. Premeny mestských priestorov sú najcitlivejšie vnímané tam, kde sú historické vrstvy kumulované vo viacerých rovinách. Naopak, tam, kde ich ubúda, alebo niekde na mestskej periférii, kde sa historické vrstvy celkom strácajú, je možné takmer všetko. K tejto situácii patrí aj priemyselný objekt Phoenix Zeppelin v okrajovej časti Banskej Bystrice, ktorý zhodnocuje inak ťažko využiteľný prímestský pozemok – v tesnom dotyku s rušnou rýchlostnou komunikáciou. V konečnom dôsledku je tento zásah pozitívnou urbánnou intervenciou vo vstupnej mestskej zóne. S podstatne ťažším priestorovým a historickým kontextom sa vyrovnávali autori rekonštrukcie radnice v Banskej Bystrici, ale aj dostavby objektu v mestskej prieluke v Ružomberku. Časom navrstvené historické odkazy v týchto urbánnych situáciách očividne ovplyvnili architektonické koncepty. Košický parkovací dom a bratislavský komplex Dolce Vita sú zase príkladom „sídliskovej inovácie“, kde je layout nových konceptov naviazaný na charakteristický sídliskový urbanizmus.
Každá z uvedených aktuálnych realizácií je vložená do špecifického konkrétneho mestského priestoru, ktorý formuje, určuje, na čo a ako má fungovať, dáva mu zapamätateľné impulzy. Tento štvrtý rozmer architektúry vytvára priestor „okolo“, priestor, ktorý by spomínaný softvér od architektúry určite neoddeľoval. K Phoenix Zeppelinu patria impozantné Caterpillary, k parkovaciemu domu U. S. Steel Aréna, k radnici zase námestie... tak si to predsa pamätáme. To „okolo domu“ by mal aj softvér zadefinované ako jeden celok.
Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť