ARCH 7/2011

ARCHITEKTI SEBE

Proklamovať vlastný a v zásade ničím neobmedzený názor môžu architekti prostredníctvom svojich súkromných investícií – či už sú to ich pracovné ateliéry, byty alebo rodinné domy. V každom prípade sú to pre NICH veľmi príjemné zadania, v ktorých sa konfrontujú sami so sebou, prípadne len s ľuďmi im blízkymi. Radosť z takejto práce býva v mnohých prípadoch umocňovaná priamou manuálnou zainteresovanosťou, kedy sa architekti sami odhodlajú a púšťajú do svojpomocnej realizácie. Remeselné výkony sú zväčša atypickými ukážkami neštandardných detailov a mnohokrát aj priamym overením doteraz ešte nevyskúšaných postupov – ako je napríklad bezobkladová kúpeľňa alebo použitie priemyselných materiálov na obytné účely.
Okrem toho sa v týchto prípadoch architekti dokážu často zbaviť zväzujúcej profesionálnej ukáznenosti a vybočiť zo zaužívaných stereotypov. Takáto sebarealizácia bez veľkých obmedzení prináša pravdivejšie a úprimnejšie názory na fungovanie architektúry ako takej a čo je zaujímavé, aj jednoznačnejšie postoje zbavené zbytočnej pózy a štylizácie. Tento intímny svet architektov je často napodiv celkom iný a v zásade oveľa sympatickejší, ako sú ich navonok proklamované postoje, ktoré si vyžaduje súčasne komerčné prostredie. Technicky dokonalé riešenia veľa ráz nahrádzajú vtipnými improvizáciami avšak s pôsobivým efektom. Drabálnosť (neopracovanosť) mnohých detailov je namieste. Rovnako radi experimentujú s materiálmi, farebnosťou a ešte radšej narúšajú zaužívané typologické konvencie. Miera úspešnosti je rôznorodá, ale experimentovať na vlastnom piesočku je predsa dovolené.
Páči sa mi úprimnosť a pravdivosť, ktorú je cítiť zo Šabíkovho domu, rovnako sympatická je účelnosť a pragmatizmus Jurkovičovho a Kordíkovho bytu. Lowcostové ateliéry Valla a Sadovského a gutgut sú jednoducho dobre fungujúce pracovné priestory. Podobne neštylizovaný je pražský workspace ateliéru Casua. Rozhodne iný postoj k téme vlastného bývania zaujal maďarský architekt Kuknyó. Bravúrne interpretuje bauhausovské princípy, pričom podobenstvo s Vilou Tugendhat je nespochybniteľné. Dobre sa to číta i pozerá...
A nakoniec, publikované nominácie na blížiacu sa Cenu ARCH 2011 potvrdzujú našu neustálu snahu zviditeľňovať kvalitnú slovenskú architektúru a slovenských architektov.
Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť