ARCH 1/2012

OD KONCEPTU PO DETAIL

Koncept je v architektúre neodmysliteľnou súčasťou tvorivého procesu, kedy vzniká hlavná idea, základný scenár, vodiaca niť, z ktorej sa potom návrh ďalej odvíja. Bez konceptu je dobrá architektúra nemysliteľná. Ak však absentuje detail, výsledok tiež nemôže byť uspokojivý. Doba, keď architekti mali možnosť navrhovať svoje diela skutočne komplexne – od urbanizmu, spojeného s krajinným a priestorovým kontextom, cez architektúru až po interiér, je dávno preč. A pritom, ak sa obzrieme do minulosti, práve tento postup generoval kvalitné a mnohokrát až ikonické architektonické diela.
K výborným slovenským príkladom podľa scenára „od konceptu až po detail“, patrí bratislavské krematórium od architekta Ferdinanda Milučkého, mnohé brilantné realizácie Emila Belluša (či už je to Kolonádový most v Piešťanoch alebo napríklad budova Generálnej prokuratúry v Bratislave), ale aj inšpiratívne diela Dušana Jurkoviča. Táto osvedčená, počas dlhých rokov poctivými detailmi cizelovaná, cesta sa na prelome tisícročí vytratila do neznáma.
Už dlhšie môžeme sledovať, že súčasná architektúra mení svoje paradigmy, zaužívané vzorce, hodnotový systém, rozširuje oblasti svojho záujmu a používa neštandardné zobrazovacie metódy. Spoločenské prostredie s vysokým stupňom občianskej slobody v zásade všeobecne umožňuje vznik veľkého množstva tvorivých postupov, pričom mantinely takmer neexistujú. Strata pevnej pôdy pod nohami je v týchto kontextoch pochopiteľná. To je nevýhoda tohto stavu.
Súčasný architektonický jazyk v svojich pojmoch jasne signalizuje neobvyklé a vopred nepredvídateľné zmeny. Architektonické performancie, interaktívny priestor,  enviromentálny dizajn, city branding, cielená intervencia, kultúrna krajina, sociálny scenár, landmark architektúra... – to sú dôkazy o spoločenských presahoch súčasnej architektúry. Ak spomenieme ešte aj jazyk digitálnych technológií, ktorý prepisuje architektúru do kódov, algoritmov a diagramov, tu sú dôkazy ešte jednoznačnejšie. Signifikantným procesom využívajúcim digitálne technológie je aj následné generovanie v ľudskom myslení inak nepredstaviteľných foriem, ale aj korigovanie nesprávnych postupov nášho uvažovania. Tak trochu „orwellovský“ scenár s ešte nedopovedaným koncom.
Ako teda ďalej ?
Páči sa mi názor Igora Marka (viď úvodný rozhovor): „Architektúra musí ísť mimo rutinného priestoru. Musí si zmeniť imidž. Veľa ľudí má o našej profesii skreslenú predstavu. Musíme začať hovoriť pravdu.“
Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť