ARCH 5/2012

PRESTAVBY A REKONŠTRUKCIE

Starostlivosť o zachované architektonické dedičstvo je prirodzenou súčasťou každej kultúrnej spoločnosti. Podstatné je, ako sú definované zákonné pravidlá a akým spôsobom sa ochrana realizuje. Ak platí téza (podľa Dalibora Veselého), že architektúra je predovšetkým forma reprezentácie sveta, tak potom by mala byť pochopiteľná a logická aj každá snaha o zachovanie podstatných a reprezentatívnych architektonických hodnôt. Zachovanie nielen v zmysle predĺženia stavebno-technickej životnosti, ale predovšetkým zachovanie kultúrnych hodnôt a ich odkazu pre budúce generácie.
Spôsobov, ako sa dá v tomto procese postupovať, je viacero. Závisí od konkrétnej situácie, či voliť prísne rekonštrukčné postupy alebo voľnejší spôsob prestavby so zachovaním určitých vybraných častí, či bude nutné rešpektovať pôvodnú funkciu alebo nie. Potrebné je určenie podstatných hodnôt, ktoré ochranu jednoducho potrebujú. Pokiaľ ide o historickú pamiatku, na ktorú sa vzťahujú legislatívne predpisy, tu sa vo väčšine prípadov darí postupovať legitímnym spôsobom. Problémy vznikajú tam, kde je proces hodnotenia architektonickej kvality existujúcej stavebno-priestorovej štruktúry alebo konkrétnej architektúry závislý od priameho posudzovania, mimo zaužívaný legislatívny rámec.
Súčasná prax prináša množstvo dôkazov, že názory na to, čo treba chrániť a čo nie, sú veľmi rozdielne, a to nielen v širokej, ale i v odbornej verejnosti. Potvrdzuje to nedávna kauza bratislavského PKO, aktuálne polemiky okolo revitalizácie Kamenného námestia alebo debaty spojené s výstavbou nového podhradia pri Dunaji – i keď tu sa už jedná o stanovenie princípov pre novú výstavbu. V takýchto situáciách je jediným východiskom snaha o objektívny prístup, ktorý dáva predpoklad vyhnúť sa zásadným omylom a nenapraviteľným škodám. Keď bola v roku 1942 vypísaná medzinárodná súťaž na vybudovanie univerzitného mestečka na hradnom vrchu, víťazný návrh Talianov La Padulovcov uvažoval so zbúraním hradu. Našťastie, nakoniec v tomto prípade zvíťazil zdravý rozum. I keď sa z dnešného pohľadu zdá už len myšlienka na búranie hradu absurdná, je tento príklad dôkazom toho, že architektúra je síce „forma reprezentácie sveta“, ale závisí od kultúry spoločnosti, ktoré hodnoty v danom čase bude považovať za tie podstatné a reprezentatívne. Od toho sa potom odvíja aj miera ich zachovania pre budúcnosť.
Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť