ARCH 3/2012

NOVÉ MESTSKÉ STRATÉGIE

„Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia...“ – takto je v aktuálnom stavebnom zákone (Z.z. 237/2000, §1) hneď v úvode charakterizovaná odborná činnosť, ktorej výsledkom sú územno-plánovacie podklady a územno-plánovacia dokumentácia. Metodiku spracovania týchto materiálov zákon priamo neurčuje, zaoberá sa podrobnejšie ich obsahovou štruktúrou a popisným vysvetlením záväzných a smerných častí. V období fungovania veľkých projektových kancelárií, ešte pred rokom 1989, sa spracovaním podrobnej územno-plánovacej metodiky všetkých stupňov a kategórií územno-plánovacej dokumentácie zaoberali odborné tímy predovšetkým na Urbione a útvaroch hlavných architektov. Plánovacia kontinuita bola po roku 1989 prerušená a metodike sa odvtedy prakticky nikto podrobnejšie nevenoval. Svedčí o tom aj Územný plán hlavného mesta Bratislavy, ktorý pomocou Zmien a doplnkov už viac ako 15 rokov aktualizuje územný plánu z roku 1993. Je takmer nemysliteľné, aby takýto postup mohol vyhovovať súčasným požiadavkám. Proces zmien, ktorý prebieha naozaj „sústavne“ (podľa litery zákona) je tak nekonečne zdĺhavý, že priamo vyzýva na nelegitímne správanie. Ďalším extrémom metodiky územného plánu Bratislavy je jeho prílišná „preregulovanosť“ aj v miestach, kde to vôbec nie je žiadúce.
Tento problém sa však týka aj iných slovenských miest. Skutočnosť je taká, že vo väčšine prípadov život predbehol územné plánovanie a rozhodnutia o podstatných investíciách len málokedy prebiehajú v súlade s územným plánom. Množstvo výnimiek, ktoré sa v takto začatom procese udeľujú, je spojené s enormným množstvom energie, ktorá je vydaná na hľadanie zložitých pololegitímnych ciest. V konečnom dôsledku to vedie k deformácii cieľov a zmyslu územného plánovania.
Za ostatných dvadsať rokov sa nepodarilo legislatívne ani metodicky presadiť do praxe stratégiu regulačného plánovania, ktorého základným zmyslom nie je plánovanie stavu, ale procesu. Skutočnosť je dnes taká, že tam, kde mali byť na základe územných plánov polia a lúky, sú dnes nové obytné satelity alebo priemyselné logistické parky, tam kde mala byť málopodlažná zástavba, sú výškové domy, o ktorých v zásade nikto v žiadnej prognóze ani len neuvažoval.
Tento stav však našťastie nemusí priamo ovplyvňovať architektúru, ktorá aj za takýchto okolností môže byť kvalitným dielom. Jej výsledný priestorový efekt sa predsa len míňa účinkom. Na nové mestské stratégie v komplexnejšej podobe budeme musieť pravdepodobne ešte chvíľu počkať.
Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť