Sídlo kongregácie a zariadenie pre seniorov, Bratislava

Autor(i): Magdaléna Kvasnicová

Fotografie: Soňa Sadloňová

Jakubovo námestie na juhovýchodnom okraji historického jadra Bratislavy si zachováva historizujúci ráz vďaka radu domov, patriacich Kongregácii dcér Najsvätejšieho Spasiteľa. Prvú budovu kláštora dala postaviť významná bratislavská mecenáška grófka Helena Szapáry v roku 1914 podľa projektu staviteľa Salzleitnera. Rehoľné sestry v jej priestoroch rozvinuli sociálnu a zdravotnícku činnosť, ale v roku 1949 museli budovy nasilu opustiť. V 70.-80. rokoch v nich sídlilo hlavné veliteľstvo sovietskych okupačných vojsk. V roku 1991 boli budovy vrátené pôvodnému vlastníkovi. Kláštorný komplex tvoria štýlovo aj hmotovo rôznorodé budovy rozdielnej architektonickej hodnoty. Hlavnou úlohou projektantov autorského kolektívu z ateliéru studio b52 bolo zosúladiť viaceré funkcie do fungujúceho celku. Do najstaršieho historického objektu č. 5 (Dom Márie Gabriely) situovali administratívnu prevádzku provincialátu, trvalé ubytovanie členiek rehoľnej komunity, pod strechou knižnicu a prechodné bývanie so zázemím. Do susedného objektu č. 4 (Dom sv. Jozefa) s historickou budovou bývalej nemocnice umiestnili prevádzku domu seniorov a miestnosti prechodného ubytovania. Najatraktívnejšou časťou areálu je novostavba v kúte parcely, ktorou architekti nahradili asanované spojovacie krídlo. Novostavba je vizuálnym, významovým, spoločenským centrom a komunikačným uzlom areálu, v ktorom je situovaná jedáleň a na poschodí kaplnka sv. Jozefa – patróna kongregácie a dobrej smrti. Historické objekty a nová prístavba predstavujú dva rozdielne svety, ktoré sa autorom podarilo prepojiť niekoľkými vizuálne rafinovanými prienikmi motivických prvkov z novostavby do historickej substancie. Napätie historického a modernistického architektonického jazyka zjemňuje kompatibilné sivé farebné riešenie, ktoré „premosťuje“ staré s novým“ a rozhodujúcim spôsobom sa podieľa na citlivom vyznení architektonického riešenia. V polarite vzťahu medzi tradíciou a inováciou malo pre architektov prioritu nové, ale s rešpektom a úctou voči minulému. Moderná architektúra bez narušenia historického výrazu architektúry vyťažila z komplikovaných priestorových vzťahov maximum. Obnova premenila kláštor na Jakubovom námestí na moderné polyfunkčné duchovno-spoločenské centrum, zodpovedajúce požiadavkám modernej doby. Novo založené centrum Salvator sa dostáva do povedomia verejnosti ako miesto ticha uprostred ruchu veľkomesta.