ARCH 9/2016
NA BIELEJ MAPE MESTA
Na bielej mape mesta
Opäť sa raz vraciame k téme, ktorá súvisí nielen s verejnými priestormi, ale predovšetkým s miestami, ktoré nie sú v urbanistickom tkanive našich sídelných štruktúr bližšie definované. Biele miesta videl už v 18. storočí Giambattista Nolli, videl ich však neskôr aj Camillo Sitte či Emanuel Hruška. V urbanistických koncepciách sa nimi zaoberáme dodnes. Patria k nim aj priestory, ktoré potrebujú celkové ozdravenie a zmenu využitia.
Jedným z takýchto bielych miest je aj bratislavské nábrežie Dunaja, ktorý preteká mestom v dĺžke cca 40 km, ale len necelých 6 km je na jeho oboch stranách plnohodnotne urbanizovaných. Diskusie na túto tému sa vedú už dlhé roky, týkajú sa územia počnúc miestom, kde bol len donedávna Park kultúry a oddychu, až po druhý koniec nábrežia, kde je Zimný prístav. Otázky sú spojené i s protiľahlou nábrežnou hranou – od bývalého kúpaliska Lida až po Pečenský les. Táto nábrežná časť Bratislavy, od Prístavného mosta až po most Lafranconi, tvorí súvislú líniu nového mestského centra, kde v ostatných rokoch pribudli okrem Eurovey Panorama City, nový Starý most, Zuckermandel či River Park. Chystajú sa tu projekty prestavby Šafárikovho a časti Fajnorovho námestia, realizuje sa rekonštrukcia SNG, mení sa miesto, kde stojí hotel Danube i pôvodné PKO. Nábrežie pri Eurovei žije už teraz rušným mestským životom, čo dokazuje životaschopnosť tejto koncepcie, ktorá dala ľudom možnosť „dotknúť sa“ rieky. Bratislavčania i návštevníci sa tu prechádzajú ako kedysi na Korze, kaviarne i reštaurácie sú do noci plné ľudí. Dunaj sa v pozadí zrkadlí aj s večernými svetlami výletných lodí z celej Európy. Takúto príjemnú letnú atmosféru som tu zažila len pred pár dňami, zatiaľ čo na druhom konci nábrežnej promenády ukončili bytový komplex Karloveského ramena II. Obsadil nielen ďalšie biele miesto na nábrežnej hrane Dunaja, ale priniesol zmysluplný kontextuálny projekt, ktorý vám prinášame v hlavnej recenzii tohto ARCH-u.
Andrea Bacová
