ARCH 5/2017

Architektúra, mesto a verejný priestor

Kvalita mesta i bývania v ňom sa meria nielen prostredníctvom architektúry, ale i  kvality verejných priestorov, ktoré by mali na architektúru plynulo nadväzovať koncepčne, funkčne i esteticky. To je však teoretická až idealistická predstava. V realite sa darí verejný priestor spolu s architektúrou komponovať len pri väčších komplexoch, komerčných stavbách či spoločensky významnejších investíciách. V koncepcii územno-plánovacích dokumentácií zatiaľ jednoznačnejšie figuruje len pod žltou farbou funkčnej plochy definovanej ako „pešie trasy a námestia“, prípadne ho môžeme tušiť „v zelenej ploche“ parkov. Urbanistická typológia verejných priestorov je teoreticky málo rozpracovaná disciplína a chvíľu potrvá, kým sa stane bežnou výbavou legendy územných plánov.

Verejný priestor je však v zásade jedným z podstatných „životodarných“ tkanív mestskej či sídelnej štruktúry. Definuje prístupnosť, mobilitu, mieru mestskosti, stupeň intimity priestorov, sociálnu infraštruktúru, flexibilitu a pestrosť funkcií, ale v konečnom dôsledku je meradlom kultúry a zrkadlom kvality sociálnych väzieb spoločnosti. Je fenoménom, ktorý spája architektúru a ľudí. Moderný urbanizmus minulého storočia sa však upriamil na autá a dopravu, ktoré vo verejnom priestore zohrávali voči peším pohybom nadradenú úlohu. V súčasnosti, keď sa menia východiskové paradigmy urbanistických stratégií, je celkom logická a prirodzená snaha ozdraviť zanedbané verejné priestory. Zároveň sa formuje aj nová metodika spracovania projektovej dokumentácie. I keď chýbajú celkové vízie a stratégie a projektuje sa „zdola nahor“ – od detailu k celku –, je to momentálne jediná možná správna cesta. Hlavnými aktérmi sa viac-menej dobrovoľne stávajú architekti, ktorí sa snažia rozhýbať komunálny aparát ku konkrétnym projektom. Bližšie sa o týchto aktivitách dozviete v aktuálnej diskusii architektov, ktorí sa témou verejného priestoru už dlhšiu dobu aktívne zaoberajú.

Andrea Bacová

Stiahnuť zobrazené číslo Objednať zobrazené číslo Objednať predplatné
Pre stiahnutie zobrazeného čísla sa musíte prihlásiť
  • ROSUM SMART OFFICES, Bratislava


    Autor(i): Vladimír Kružík, Libor Krištůfek, Tomáš Lapka, Petr Jileček
    Fotografie: Matej Kováč
    Recenzia: Bohumil Kováč
  • UNIQ Staromestská, Bratislava


    Autor(i): Ian Bogle, Barbora Markechová
    Fotografie: Tomáš Manina
    Recenzia: Juraj Šujan
  • Čerpacia stanica Slovnaft, Bratislava


    Autor(i): Andrej Alexy, Martin Bujna, Štefan Rafanides, Lukáš Orihel
    Fotografie: Soňa Sadloňová
    Recenzia: Alexander Schleicher
  • Kelti z Bratislavy - architektúra a grafika výstavy, Bratislavský hrad


    Autor(i): Anna Gondová, Eva Belláková
    Fotografie: Samuel Okkel
    Recenzia: Katarína Bergerová
  • Revitalizácia predpriestoru Mestského domu a Divadla J. Kašku, Praha-Zbraslav


    Autor(i): Jan Horký, Pavel Nasadil
    Fotografie: Ivan Němec
    Recenzia: Karolina Jirkalová
  • Obytná zóna Hviezdoslavova, Nitra


    Autor(i):
    Recenzia: Juraj Šujan
  • Námestie pre Devínsku Novú Ves


    Autor(i): VMJ architects
  • Športovo-rekreačná zóna Lido, Bratislava-Petržalka


    Autor(i): Iniciatívy Lido Lagúna a Nové Lido
  • Nový romantizmus post-kolážového mesta


    Autor(i):
    Recenzia: Imro Vaško
  • Sídliště - rozumíme jim, umíme v nich žít a víme, jak s nimi jít dál v XXI. století?


    Autor(i):
    Recenzia: Jakub Heidler, Oldřich Ševčík
  • DAAD_2017. Hlavné formáty festivalu


    Autor(i):
  • Mestské zásahy KK+BR


    Autor(i):
    Recenzia: Jozef Bátor
  • Růžena Žertová: Architektka-designérka-výtvarnice v kontextu Českých zemí a Slovenska


    Autor(i):
    Recenzia: Jakub Heidler, Oldřich Ševčík
  • Ročenka českej architektúry


    Autor(i):
    Recenzia: Ivana T. Zavillová
  • Spravodajstvo z Londýna


    Autor(i):
    Recenzia: Rastislav Udžan
  • Architektúra pohyblivého obrazu - ženy režisérky a medvede z Berlína


    Autor(i):
    Recenzia: Imro Vaško