CENA ARCH 2019

DISKUSIA K CENE ARCH

Vnútorná intuícia, ktorá funguje rovnako u architektiov, ako aj u ostatných ľudí, je najlepšou odpoveďou na kvalitu architektúry

Andrea Bacová: Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za tri dni času a náročného cestovania za slovenskou architektúrou. Na začiatok môžem povedať niekoľko základných princípov pre porotovanie našej ceny. Cena ARCH je privátna cena a oceňujeme v nej len jednu nomináciu, jedno dielo. Hlavným bodom je vyzdvihnúť architektonický projekt, ktorý dáva určité posolstvo. Posolstvo pre budúcnosť o súčasnej architektúre a originálnych riešeniach súčasných architektonických tém. Máme desať nominácií a mali by sme rozhodnúť v spoločnej diskusii, bez predsedu poroty. Nikdy nemáme predsedu. Dúfam, že súhlasíte, a dúfam, že nebudeme musieť hlasovať.

Maja Ivanič: Mám otázku. Udeľujeme naozaj iba jednu cenu alebo sú tu ešte aj nejaké špeciálne odmeny či čestné uznania? Napríklad finálna trojica?

AB: Musíme určiť len jedného víťaza a to víťaza s unikátnym posolstvom alebo originálnym nápadom – na tom nezáleží. Musíme nájsť argumenty, prečo sme sa rozhodli pre jednu z týchto nominácií. 

Bola by som veľmi rada, ak by sme na začiatku povedali náš názor – ako sa nám javia tieto nominácie. Mali by sme sa vyjadriť ku každej z nominácií, ako ju vidíme, a postupne budeme diskutovať.

Tomáš Bujna: Nezaradíme si nominácie do nejakých skupín? Každý z nás má svoj spôsob, svoje poradie...

AB: Môžeme si to potom zaradiť do skupín a debatovať najskôr o rodinných domoch, potom o bytových, máme tam dva verejné priestory, jeden kancelársky objekt, jeden byt  a univerzálny pavilón. Na začiatku by však bolo dobré povedať celkový názor – aký máte pocit z architektúry, ktorú ste videli.

Emil Přikryl: Vlastně máme porovnávat kvalitu. To je jedna z nejtěžších věcí, když úkoly jsou tak rozdílné. Co je to kvalita, co architektura, co společnost? Já dnes spíše cítím, než vím.

K zjednodušení naší diskuse, myslím, bychom měli jednotlivé projekty pojmenovat a tyto názvy dále používat.

AB: Dobre, pomenujme si teda na začiatku stavby v tom poradí, ako sme ich videli. Prvá nominácia kondomínium Hájpark, Bratislava, číslo dva bola administratívno-výrobná hala GA Drilling, číslo tri park Jama, posledná navštívená nominácia v prvý deň bol byt (interiér). Číslo päť bol rodinný dom v Budmericiach (dalo by sa povedať dom tesára podľa jeho vlastníka), číslo šesť dom v Moravanoch nad Váhom (dom s vežou). Číslo sedem ark-shelter (pavilón) – obytná jednotka. Ôsme bolo námestie so stromami v Prešove, číslo deväť rodinný dom s bazénom. Posledné bolo Nido.

Aby som to na začiatku uľahčila, môžeme si položiť otázku, akú kvalitu nových vrstiev do prostredia priniesli nominácie. Ako zapadli do existujúceho prostredia?

Esther Rovira: Hájpark sa podľa môjho názoru pokúša priniesť novú hodnotu bývania v rámci okolitej prírody. Je to však až príliš kategorické, hovorili sme o tom. Zámerom bolo pridať novú kvalitu aj do obchodného parteru – je tam však len jedna fungujúca prevádzka... GA Drilling prináša začínajúcej spoločnosti pridanú hodnotu, čo vyžaduje veľkú flexibilitu, aj nejaký rozpočet. Toto všetko presne dotvára všetky súvislosti aj potreby začínajúcej firmy. Nie je to o kontexte krajiny, ale o kontexte rozbiehajúcej sa výrobnej haly.

AB: Nebola to však len typická výroba, takmer polovicu objemu budovy tvorí administratíva.

ER: To je pravda, ale je to z toho zrejmé vo viacerých faktoroch. Dizajn bol pridanou hodnotou v tomto kontexte. V spôsobe, akým umožňuje flexibilitu. Pokúša sa byť otvorený aj k prírode, prírodnej rezervácii – aj s tým svojím super veľkým balkónom. Je to oceniteľné v tomto kontexte.

Jamu vidím ako prekrásne rekreačné centrum, ktorého pridanou hodnotou je vytvorenie prírodného prostredia. Je skutočne vytvorené ako hotspot pre ľudí športujúcich v prírode...

Interiér bytu nemá pridanú hodnotu pre širší kontext, ale pre rodinu.

Dom tesára: Myslím si, že pridanou hodnotou sú jeho dva objemy, vytvára medzi nimi intímny priestor, vytvára urbanizované prostredie. Je to svojím spôsobom viac pulzujúce životom a pre rodinu je takýto priestor medzi domami dobrý, nie je to klasický blok. V kontexte sídelnej krajiny je to zaujímavé.

Dom s vežou: Jeho fasáda skutočne chápe súvislosti fasády medzi fasádami – zámerne vytvára stenu, je veľmi homogénny. Potom sa otvorí a vytvorí dynamický priestor, čo je zaujímavé. Aj pri rešpektovaní kontextu vytvára určitý dojem prekvapenia.

Ark-shelter prináša novú kvalitu hlavne v systéme výstavby. Vytvára určitý priestor na útek z mesta, ktorý by mal byť do prírody.

Námestie: Nemyslím si, že toto námestie je veľkou pridanou hodnotou ku kontextu. Mám pocit, že nie je k nemu dostatočne citlivé. Pôvodný kontext bol svojbytný, čistý a komunistický. Vidím zámer tvrdého námestia, ale výsledkom nie je štýl vypovedajúci o ľuďoch, ktorí tam žijú. Aj keď páči sa mi zámer prekvapenia v podobe prínosu skaterov ako novej neočakávanej aktivity do prostredia. Toto je pridaná hodnota.

Rodinný dom s bazénom zapadá do kontextu obytných domov. Dopĺňa ho veľmi peknou fasádou a plotom. Aj riešenie odpadkových košov bolo veľmi inteligentné. Nebolo vonku mimo, ale vo vnútri – toto bola tiež extra pridaná hodnota ku kontextu.

Nido: Myslím, že má svoje nástrahy – je však veľmi dobré, pretože sa snaží byť pridanou hodnotou pre mestské prostredie plné veľkej blokovej zástavby. Je veľmi dynamické, pre mňa je v ňom niečo stredomorské aj kvôli tieniacim lamelám na balkónoch a všetkým tým terasám a patiám na prízemí. Vytvára pulzujúcu estetiku mesta, o ktorej sme diskutovali. Možno je tu kladený až príliš veľký dôraz na estetiku.

TB: Na niektoré diela mám ucelenejší názor, bude sa mi o nich ľahšie rozprávať, o niektorých menej, lebo nebolo veľa času sa s nimi bližšie oboznámiť. Z mnohých vecí mám len taký prvý dojem.

Čo sa týka Hájparku, nedá sa nesúhlasiť s Esther. Neboli sme v žiadnom byte. Uznávam, že parter vytvára ucelené prostredie pre obyvateľov danej stavby, no zvonku sa tam iní ľudia nedostanú. V prízemí dvora vznikali veľmi podivné riešenia priľahlých dvorových častí – predzáhradok –, oplotených nepriehľadnou bariérou plotov, kontakt s okolím je minimálny.

Sídlo firmy GA Drilling na mňa zapôsobilo systémom vnútorného usporiadania priestorov, použitím materiálov a ich kombináciou. Bolo tu pekne vidieť, že výrobná hala a jej administratíva môžu mať príjemnú mierku, logické usporiadanie priestorov, navyše s estetickým bonusom.

Na voľnočasovom priestore Jama oceňujem revitalizáciu. Neviem, v akom stave priestor bol, ale chápem ho ako zurbanizovanú časť mestskej štvrte, ktorá je určená pre oddych a šport – čo je veľmi fajn.

Čo sa týka interiéru bytu, ide o súkromnú záležitosť. Autor oprášil a obnovil nejaké veci. Veľa nových zásahov, až na ten šatník, som tam nevidel. Osobne mám rád, keď sa pri obnove ctí a chráni všetko, čo má nejakú hodnotu, na druhej strane mám trochu pocit, že sa tu ocitám pred hodnotením pôvodného autora domu.

Dom tesára v Budmericiach je veľmi sympatické riešenie v novom satelite obce. Nepoznám síce kontext, nepoznám lokálnu charakteristiku, ale chápem to ako novú vec v novom prostredí.

Dom s vežou v Moravanoch nad Váhom je v starej zástavbe nový prvok. Dosť zápasím s riešením uličnej fasády – s vežou po úroveň hrebeňa. Páčil sa mi systém riešenia vo dvore – v dvorovom trakte. Stále ale zápasím s tradíciou a riešením, ktoré tam navrhli autori.

Ark-shelter bol pre mňa veľmi zaujímavé a inovatívne riešenie. Chápem to ako prototyp stroja na bývanie – a je mi to sympatické svojou konštrukciou a svojím materiálovým prevedením. Týmto veciam vôbec fandím.

Námestie v Prešove je zase jedna z vecí, ktorej nemám čo vytknúť. Na jednej strane mi prišlo veľmi komplikované spojiť všetky nivelety uzavretého mikropriestoru. Považujem to za veľmi zaujímavé riešenie – opačné, ako tam bolo pôvodne. Zeleň sa presunula z prízemia do prvého poschodia. Bolo mi to sympatické.

Rodinný dom s bazénom bola pre mňa stavba, kde bolo dosť vecí, ktorým som nerozumel. Bolo mi ale sympatické fungovanie dispozície, všetko bolo na prvý pohľad fajn, ale bolo tam viacero riešení, kde som postrádal akési opodstatnenie.

Nido – je to zurbanizovaný kus mesta sympatickým spôsobom. Z diaľky ma vždy upútal, ale po podrobnejšom prezretí mám pocit, že tam bolo veľa „piercingu“. Prehliadka bytu ma iba utvrdila v tomto názore.

MI: Pred príchodom do Bratislavy som prešla pdf s nominovanými projektmi. Z mojej skúsenosti viem, aké dôležité je vidieť architektúru in situ. Pretože len samotné fotografie môžu vytvoriť nesprávny dojem, podať mylnú informáciu o architektúre. Teraz, keď som videla naživo všetky nominované projekty, môžem povedať, že som rada, lebo fotky nominovaných projektov nám dali korektné informácie. To, čo sa mi na fotografiách páčilo, sa ako zaujímavé aj ukázalo. Keď sa snažím hodnotiť architektúru, vždy sa sama seba pýtam: „Vedela by som tu žiť? Chcela by som v tejto budove pracovať? Užila by som si tento park?“ Som si istá, že vnútorná intuícia, ktorá funguje rovnako u architektov, ako aj u ostatných ľudí, je najlepšou odpoveďou na kvalitu architektúry.

Ak pôjdem projekt po projekte:

Hájpark – to je veľmi chytľavá architektúra. No i tak, čo sa týka kondomínií, podvedome ma vždy napadne: „Je táto typológia vhodná pre Európu, kde je život bezpečný a kde si vážime sociálnu rovnosť?“ Zo sociálneho hľadiska kondomíniá rozdeľujú ľudí na bohatých a chudobných. Vytvárajú uzavreté komunity. Chýba tam diverzita, rozmanitosť – či už v ekosystéme alebo v spoločnosti –, nedochádza k žiadnemu vývoju. Typologický druh kondomínia by som nezvolila, hlavne pre východnú Európu, kde je interakcia v komunite stále nevyhnutná.

EP: Kontext... Zadání je přece určující součástí kontextu. Kondomínium je pro mne zadání v podstatě nemorální. I toto zadání, jak jsme viděli, přináší výsledky různé kvality. Nerozumím dnešku.

MI: Myslím, že architekti kondomínia Hájpark skutočne odviedli dosť dobrú prácu. Prepojenie oboch budov prírodným divokým parkom je veľmi dobré. Apartmány zvnútra sme, nanešťastie, nevideli, ale už keď vstúpite do budovy, získate pozitívny dojem z bývania i atmosféry.

Budova GA Drilling z fotografií nebola príliš vzrušujúcim projektom. Riešenie, ktoré som videla už mnohokrát. Keď sme však vstúpili do celého komplexu a keď som pochopila polohu budovy v jej celom kontexte, s kanceláriami orientovanými na prírodnú rezerváciu, výber jednoduchých materiálov a kombinácií farieb, získala som veľmi pozitívny dojem. To všetko veľmi prispieva k pozitívnej energii a motivácii všetkých pracovníkov.

Jama: Bolo by pekné vidieť, ako vyzeral pôvodný stav – velodróm. Nejako vždy mám problém, keď je v krajine príliš veľa prvkov... Sú príliš dokonalé, umelé. Nie je tam už takmer žiadny priestor pre slobodu ľudskej duše. Takže čo sa týka Jamy, zápasím s dilemami.

Interiér bytu: Súhlasím s Tomášom. Veľmi sa mi páči táto malá neagresívna intervencia. Žiadna stena nebola odvrátená. Boli tu veľmi jednoduché, intímne riešenia. Ale, pravdepodobne, niektoré veci mohli byť umiestnené lepšie, najmä šatník v spálni. V malých bytoch by nemali byť slepé uličky, priestor by mal byť plynulejší. Chýba mi niečo ako plynulý prechod skriňou –  zokruhovanie.

Tesárov dom v Budmericiach je pre mňa veľkým prekvapením. Z fotografií sa mi veľmi nepáčil. Ale oceňujem rozhodnutie mladej rodiny žiť mimo centra mesta, na dedine, s prírodou. Oceňujem zdržanlivosť domu – je nový, ale neukazuje sa, nevystatuje sa. Organizácia dispozície s centrálnou polohou schodiska je veľmi dobre premyslená – aj bez deliacich priečok dokáže obklopiť. Toto schodisko je zároveň takým silným prvkom, že žiadny prípadný budúci zásah nemôže zničiť túto základnú architektonickú ideu. Rozhodnutie architektov sa mi naozaj páči – nechali majiteľa, tesára z povolania, samého si dom dokončiť, zvonku aj zvnútra. Z jeho práce je zrejmé, že on aj jeho manželka chápali a stotožnili sa s návrhom architektov.

Dom s vežou v Moravanoch: Je to veľmi dobré riešenie pre radový dom na dedine – uzatvorený z ulice a otvorený do dvora i záhrady. Nie som si istá tou vežou – jej proporcia a vnútorné riešenie nie sú optimálne. Flexibilita dispozície a organizácia sú veľmi dobré, ako aj rôzne detaily – napríklad okno na čítanie je nádherný nápad. Prepojenie medzi ulicou a kuchyňou je veľmi pekné. Pani domáca má pod kontrolou situáciu vo vnútri i vonku. Záhrada sa mi tiež veľmi páči – jednoduchá dedinská záhrada, nie príliš predizajnovaná. Vybrať si medzi predchádzajúcim a týmto domom by pre mňa bolo veľmi ťažké a keď boli navrhnuté rovnakými architektmi, ešte ťažšie.

Ark-shelter: Fotografie tohto projektu boli pre mňa najzaujímavejšie – malá architektúra, dobré a presné riešenia, koncept ako z obchodu: „Jeden dom, prosím!“. Veľmi som sa tešila, keď to uvidím naživo. Architekti sú veľmi mladí, ale už s vážnymi ohlasmi. Myslím, že majú veľmi dobré architektonické smerovanie. Flexibilita priestoru je budúcnosťou riešení pre rodinné domy – počnúc malými jednotkami s možnosťou pridania alebo odňatia ďalších. Na druhej strane sa mi nepáčila cena – je to príliš drahé. Ale tomu rozumiem – dom je dokonale vyrobený. Architekti tvrdia, že neuvažujú o architektúre klasickým konštrukčným spôsobom, ale viac tesárskym spôsobom – s presnosťou v milimetroch, nie v centimetroch.

Námestie Prešov: Tomáš sa zmienil o myšlienke zelene na vyššej úrovni. Áno, zaujímavá myšlienka – o tom som predtým nerozmýšľala. Všeobecne povedané, pekné a finančne udržateľné riešenie bez veľkého dojmu. Ale to je to, čo sa mi na architektúre veľmi páči – je dobré, keď vás to neruší. Nepáčilo sa mi, že by sa tu preháňali korčuliari a skateri. Tento šport je príliš agresívny na to, aby tam bol. Je to aj obchodný priestor, kde sa prechádzajú i starší ľudia. Bála by som sa tadiaľ prechádzať.

ER: Pridávalo to na kontexte, bolo to oživením.

MI: Rodinný dom s bazénom je veľmi krásny z fotografií, najmä interiér. Precízne detaily interiérového dizajnu. Dobrá poloha kuchyne. Centrálna stena, ktorá umožňuje cirkuláciu priestorom. Pri návšteve domu sa však objavili niektoré dilemy – západná terasa bola príliš preslnená, vertikálne drevené lamely dobre nefungovali, nevytvárajú takmer žiadny tieň a súčasne sú také hrubé, že bránia výhľadu z domu alebo z terasy do záhrady a na bazén.

AB: Veľké prízemie na malom pozemku. Chápem, že architekti mali zadanie urobiť dom na jednom podlaží, ale tu bolo vidieť, že takýto rozložitý pôdorys by potreboval predsa len väčší pozemok, aby sa dom mohol v priestore lepšie „nadýchnuť“.

MI: Kuchyňa je veľmi veľká. Je to ale pochopiteľné – pár má veľkú rodinu, ktorá ich pravidelne navštevuje.

Nido apartmány: Veľa sme o tom hovorili. Z fotografií sú niektoré časti veľmi sľubné, napríklad kombinácia dreva a omietky. Ale mala som veľa pochybností, keď som videla veľké biele závesné gule. Zbytočne výstredné. A opäť – je to kondomínium. Miestami s nedobrou dispozíciou... Kto by chcel žiť v blízkosti hlavného vchodu do budovy bez súkromia, intimity na záhrade a v byte? Architekt sa zameral na formu, nie veľmi na funkciu. Ako Slovinka verím, že chápem trochu viac slovensko-slovanskú spoločnosť ako Ester – súkromie je viac žiadané ako stredomorský dojem. Esther vyzdvihla otvorený parter, pretože umožňuje ľuďom komunikovať s ostatnými. Východoeurópska spoločnosť sa však líši od Holanďanov, Dánov alebo Španielov. Vážime si intimitu, súkromie našich domovov a prízemie Nida to neponúka.

AB: Na lodžiách bolo viac súkromia, už len tým, že boli umiestnené vyššie. Predzáhradky na prízemí mali minimum súkromia.

MI: Áno, je zábavné, že architekt ponúkol intimitu bytom v horných poschodiach, ktoré už majú svoju intimitu len preto, že sú vysoko, ale nie týmto bytom na prízemí alebo na strešnej terase. Mať veľmi veľkú terasu, ktorá je vystavená slnku a susedom nad vami nie je funkčné riešenie. A prečo by som mala mať vlastne takú veľkú strešnú terasu, keď je môj byt tak malý, že sotva zmestím posteľ do mojej spálne? Stále však potrebujem povedať o Nido pozitívnu vec: páčia sa mi presvetlené schodiská s výhľadom – na obe strany budovy. Spájajú život ulice a nádvoria. Bočné chodby sú krátke a pri vstupe do bytu ponúkajú určité súkromie.

EP: Pokud tedy se mám vyjádřit ke všem nominacím, skoro ke všem najdu analogie. Není to výhoda, je to obtíž věku, jako i přiznání, že bych to nedokázal lépe. Nominace jsou jistě jedny z nejlepších a v architektuře, myslím, není pokroku.

Začnu tedy kondomíniem Hájpark. Je to přesně tak, jak říkala Maja. Ta hodnocená část byla na první pohled lepší než ta první etapa. Neviděli jsme to uvnitř, ale byl to standardní architektonický výkon a dokonce se dá říct, že to, co bylo vytknuto kondomíniům všeobecně, tak tady v této situaci to bylo uděláno tím nejněžnějším způsobem. Říkali jsme si, že ideální by bylo, kdyby se spojila zahrada první etapy s domy druhé etapy.

GA Drilling: Viděl jsem v tom Hertzbergera a holandskou školu – montovaný skelet vyzdívaný tvárnicemi. Jak to ale architekti udělali... pro mne to bylo velké vítězství a radost. To je přesně to, co říkala Maja, že si říkáme, jestli bychom tam chtěli bydlet nebo pracovat. Všechno je tam OK, je to čitelné, nic tam není schované, všechno je vidět. Syrové, přesto laskavé a pružné a čerstvé. Dokonce musím říct, že i z hlediska toho něčeho tajemného je existence a vnitřní napětí velké  haly, která je těhotná tím, co se tam bude vyrábět, architektonickým počinem duchovním, ve své podstatě se dotýkajícím toho, o co jde. A to nemluvím o těch skalách Je to zkrátka dobře udělané.

Jama: Hodnotit to je pro mne těžké. Bratislava má nárok být velkým hlavním městem. A je otázka, co tam patří. Myslím si, že velodrom tam patří víc než takovýto park. Velodrom je něco, co dělá město městem. Je to důležitá věc plná poezie. Už je tma, svítí velodrom, dokola jezdí kluci nebo holky. Třeba do toho i prší, možná, že to není hezké, ale to je velkoměsto. Architekti možná dobře splnili zadání – park. To je ale v kontextu místa a šance pro mne problém.

MI: My máme krásne zrekonštruovaný velodróm v Novom Meste v Slovinsku, ktorý navrhol architekt Marjan Zupanc. Zakryl ho krásnou stanovou strechou. Práve za ňu získal Zlatú ceruzku – hlavnú cenu, ktorú udeľuje Komora slovinských architektov.

EP: Interiér bytu – soukromí, vlastníma rukama pro sebe. Domov. Ve své malé velikosti je ještě intimnější než dále zmiňované domy rodinné. Jemné intervence, kontinuita původnosti, skromnost. Překvapivá zrcadla, laskavost laků. Myslím, že moudrý výběr od redakce, abychom viděli, o co v bydlení jde. Kabinetní kousek, případ pro zvláštní cenu.

Tesařův dům, Budmerice: Dům zevnitř byl pro mne svátkem. Skvělý prostorový koncept architektonický, úžasný pocit obytnosti... haptické materiálové a řemeslné i v tom, kdy s „dokonalostí“ přestat. Záviděníhodné společné dílo architektů a klientů. A koncept etapizace a přidávání dalčích separátních objemů, „neučesaná“ zahrada, ti lidi, zvířata a kytky. Agave. Domov...

Dům s věží, Moravany: Morfologicky OK. I věž mi připadala samozřejmá, stejně tak separátní pokoj, skvělá úzká chodba a obytná cezůra v krásné zahradě. Vnitřní rozvrh, myslím, nekorespondoval s touto hmotovou logikou. A snaha po hezkém detailu a venkovním vzhledu byla nadřazena stavební logice i umístění oken (věž).

Dům s bazénem: Musím se omluvit, že koriguji názor, když vše si zpět promítám. Nedošlo mi, a poznámky ostatních mi také pomohly, že nejenom je to asi nejpečlivěji promyšlený a postavený rodinný dům ze všech hodnocených. Odpíral jsem mu duši a mýlil jsem se. Vlastně „obecný“ vzor. Výjimečný svojí nadčasovostí, solidností i cenou. Vše mimo čas. Vlastně také kabinetní ne kousek, ale kus. Také případ pro zvláštní cenu.

MI: Robiť dom pre staršie osoby a pre mladú rodinu je každé úplne iná úloha.

EP: Ark-shelter: Nejdřív jsem viděl modul ve vašich materiálech. Myslel jsem, že autoři jsou protekční premianti. Když jsem ty kluky viděl, pracující ve vypůjčené staré dílně, totálně jsem změnil názor. Jsou fantastičtí. Krev a slzy. A oni to staví, postavili! Jistě, žádná novinka ani technologická inovace, navíc spíš design. Start-up se tomu, myslím, říká. Jean Prouvé by obému více rozumněl.

Náměstí v Prešově: Náměstí v Prešově bylo jedním z nejlepších projektů, stejně tak GA Drilling a dům tesaře. Kvůli situaci bylo jednou z nejtěžších úloh. Kvůli zeleni, jak je navržena – tam je šance, že to bude dobře fungovat a možná to bude fungovat omnoho lépe jak park Jama, kde jsou ty trávy, které sa zdají na první pohled hezké, no do Bratislavy nepatří, potože sa nedají dobře udržovat. Náměstí je uděláno perfektně, včetně materiálů. Jasná idea, která je dotažena do konce. Myslím si, že je to opravdu dobrý projekt.

Nido: Pro mne typický developerský projekt ve špatném významu tohoto slova. Urbanisticky, dispozičně (neumím si představit zařízení bytu – alespoň toho, který jsme viděli), ochranou soukromí, atd., přítomností atraktivního balastu.

AB: Pokúsim sa to zosumarizovať. Ďakujem za vaše hodnotenia. Ja ich už len krátko doplním a poviem, ktoré problémy sme objavili. Doplním v tom, že novú kvalitu a pridanú vrstvu do prostredia ste asi najviac vnímali pri verejných priestoroch, rodinných domoch, ale i pri GA Drillingu. V prípade bytových domov je problematicky vnímaný princíp kondomínia. Či je vôbec správny vo vzťahu k danej urbanistickej štruktúre. V oboch projektoch kondomíniá ukázali svoju kontroverznú pozíciu voči svojmu okoliu. Hájpark má príjemné okolité prostredie, ale nejako výrazne sa na neho neviaže, skôr naopak sa z neho vyčleňuje. Nido prichádza do prostredia s osobitou štruktúrou, v zásade zámerne nezohľadňuje kontext k svojmu nesúrodému okoliu. Nevytvára však ani žiadnu ulicu. Otázka teda stojí, či tam je takto chápané kondomínium vôbec dobré.

EP: Hájpark je místo pro kondomínium docela dobré. Druhá věc je ta, že si myslím, že kondomínia se vůbec nemají stavět. Nido s okolím nemá vztah žádný.

MI: Kondomínium je americká verzia bytového domu – kde potrebujú ochranu pred ulicami… Tu ide o dva prípady kondomínia. Prvým je Hájpark, ktorý má dobré prostredie, ale je uzavretý.

EP: Ti lidé nejsou jen separováni, jsou fortifikováni. Pro ně je prešovský park se stromy nebezpečnou divočinou.

AB: Veľmi pozitívne boli hodnotené rodinné domy, v podstate všetky tri, ale najviac plusov doposiaľ zaznamenal dom v Budmericiach – tzv. dom tesára. Prináša autentický scenár veľmi dostupného bývania pre mladú rodinu. Je nanajvýš úsporný – na úžitkovej ploche 76 m2 preukázal fungujúcu – i keď naozaj minimálnu – dispozíciu. Samozrejme, takýto prístup si vyžaduje klienta ochotného takýto scenár prijať. V tomto prípade klient nielenže koncept prijal, ale si ho aj svojpomocne zrealizoval.

Pre mňa bol veľmi podnetný objekt firmy GA Drilling, pretože reagoval na všetky podstatné úlohy súčasnej architektúry komplexne – vzťahom k okoliu, citlivým riešením vnútorného prostredia, nadväzujúcou materialitou a celkovou otvorenosťou –, bolo to moderné a svieže. Vôbec som neočakávala, že dojem z takejto administratívno-výrobnej stavby môže byť taký dobrý.

EP: Bylo to také nejduchovnější.

AB: Keď hľadáme nové témy pre architektúru, tak ja novú tému vidím pri námestí v Prešove, pretože je to doposiaľ len veľmi okrajovo riešená téma pre sídliská, ktorá sa u nás ešte komplexnejšie nerobila. Preto to považujem za veľmi, veľmi dôležité.

EP: Tenhle projekt je přece i lowbudget projekt! To je potřeba zdůraznit. Rád bych poukázal na to, že se dá něco udělat i z mála. Myslím si, že jediný problém tam je, jestli vydrží fungovat ty fontány. Kdyby to měli udělat totálně antivandalsky, určitě by dokázali i to a asi to tak uděláno je. Stejně to ale na tom nestojí. Stojí to na skvělé geometrické analogii původní topografie místa, na geometrii kmenů, „levitujících“ korunách stromů a obnově květinářství a kavárničky. Vlastně útvar prostorový, architektura, scéna pro všemožné a vlastně za nic.

AB: Nový prístup bol aj v rodinnom dome v Budmericiach. Obytnú jednotku rozdeľuje na dve časti a tak vytvára celkom iné urbánne prostredie. Všetky tri rodinné domy boli kvalitné, ale tento priniesol aj nové urbánne riešenie.

Ja vidím medzi tými desiatimi nomináciami z hľadiska uplatnenia nových princípov či otvorenia nových tém tri: námestie, lebo prináša a predovšetkým veľmi dobre rieši tému verejného priestoru pre panelové sídliská, ďalej objekt GA Drilling, ktorý je komplexný, priateľský a ohľaduplný k užívateľovi pri tvorbe pracovného prostredia a pritom veľmi svieži, a tretím je rodinný dom v Budmericiach aj kvôli urbánnej štruktúre a kvôli tomu, že vnútorné prostredie veľmi dobre zodpovedalo forme. A navyše majitelia sem skutočne výborne „zapadli“, je to dom šitý na ich mieru aj ich vlastným pričinením.

Musím však povedať, že všetkých desať nominácií má vysokú architektonickú kvalitu, našou úlohou je však vybrať z tých desiatich tú najlepšiu, preto ich musíme podrobiť kritike a hľadať na nich chyby.

MI: Mali by sme povedať, že nejde o chyby, ale o rozhodnutia, ktoré urobili architekti.

AB: Chcela som len povedať, že všetkých 10 nominácií je dobrých, aby to nevyznelo tak, že hľadáme na tom len zlé veci. My hľadáme chyby preto, aby sme mohli porovnávať desať najlepších medzi sebou...

AB: Mohli by sme začať „vyťahovať“ tie najlepšie.

EP: Souhlasím. Náměstí Prešov, GA Drilling a dům tesaře jsou moje volba. Protože jsou nejvíc o architektuře naší doby. Já jen neumím se dohodnout na vítězi. Vy odmítáte hlasovat, pro mne je to nejdemokratičtější metoda dohody; a rád prohraju a uznám. Uznám i los či volbu jednotlivce zvoleného. A budu stát za tím, vnitřně smířen.

MI: Tu je to iné ako pri bežných súťažných porotách. Tam diskutujú o rovnakom probléme a rôznych riešeniach zúčastnených architektov. A tu máme rozmanitosť problémov, rozmanitosť typológií, rozmanitosť architektonických reakcií... Musíme vybrať architektúru, ktorá je niečím viac pre spoločnosť, ľudí alebo investora. Je to niečo, čo ste už povedali.

EP: Pro mne je to skoro nemožné v pro mne vnitřně rozděleném, penězi a zájmy, tekutém světě.

AB: Mali by sme nájsť najlepšie riešenie, ktoré bude rezonovať ako vzor pre ďalšie podobne nastavené projekty. Samozrejme, že ak tu vyberáme medzi troma rozličnými, avšak kvalitatívne veľmi podobnými nomináciami, tak ten rozdiel medzi absolútnym víťazom a tými dvoma bude skutočne malý.

EP: To je otázka možná pro jednu osobu, která zaujímá nějaké stanovisko. Ale objektivně? Pro mne je to těžké. Podle mne se to však dá vyřešit hlasováním. Ale já už jsem dlouho mluvil. Řekněte teď svůj názor vy!

MI: Spomínali ste predtým svoj vek. Ten nie je dôležitý. Rozmanitosť vo všeobecnosti a najmä rozmanitosť v generáciách prináša dobré odpovede, dobré riešenia. Pomenovali ste veľa podstatných vecí a povedali veľa komentárov, ktoré nám otvorili oči.

TB: Poviem nejaké svoje emócie a pocity. Na základe toho, čo tu bolo povedané, som si overil svoj názor a dospel som k výberu štyroch vecí. Emil mal tri, ja mám štyri – navyše mám vo výbere ark-shelter. Možno by sme mohli v tomto kole potvrdiť tieto tri, štyri nominácie – o čom sa chceme baviť ďalej. Zostanú nám dve, na ktorých sa všetci zhodneme, a tie potom riešme.

MI: Takže, Tomáš, tvojimi štyrmi projektmi sú GA Drilling, rodinný dom v Budmericiach, ark-shelter a námestie v Prešove. Môj výber – stále sa nemôžem rozhodnúť medzi dvoma domami (v Budmericiach a v Moravanoch), napriek tomu, že ich navrhli tí istí architekti. Keď sa pýtam, kde by som chcela bývať, nie som si istá, ktorý z nich by som si vybrala. Môj prvý projekt by bol GA Drilling. Stále sa rozhodujem medzi dvoma rodinnými domami. Ark-shelter je pre mňa veľmi zaujímavý. Čo sa námestia týka, keď som ho videla na fotografiách, nemala som pri ňom žiadne zvláštne pocity, ale dala som ho do svojho výberu. A teraz viem prečo – keď na vás architektúra nijako „neútočí“, a to sa mi stalo aj s prešovským námestím, keď je architektúra neutrálna, už vtedy je veľmi dobrá.

ER: Moje najobľúbenejšie sú tesárov dom, pretože má flexibilnú dispozíciu, je otvorený, chápe kontext, orientáciu pozemku. Je to veľmi inovatívna prevádzka. Je to neobvyklé, vytvára vnútorný aj vonkajší priestor, ale aj medzipriestory. A je tiež inovatívny, pretože chápe kontext mladých ľudí, architekti umožnili tesárovi tiež stavať. Druhým projektom je ark-shelter. Páči sa mi to, pretože je to modulárna stavba, pretože autori premýšľajú o veciach, o ktorých mnohí architekti premýšľali už v minulosti, ale oni ich pretavujú aj do reality. Nepáči sa mi, že je to veľmi drahé.

Z týchto dvoch projektov by som vyzdvihla to najzaujímavejšie, čím je modulárnosť konštrukcie a flexibilita dispozície. A myslím si, že práve obe tieto vlastnosti sú zjednotené v projekte GA Drilling, pretože tiež má otvorenú, flexibilnú dispozíciu, vytvára vnútorné aj vonkajšie priestory a tiež využíva modulárnu konštrukciu. A to inteligentným spôsobom, s hlbokým materiálovým prepracovaním. Ocenením tohto projektu dáme spoločnosti väčšie posolstvo, ako majú ostatné dva projekty. Myslím si, že by to mal byť víťazný projekt. A súhlasím tiež s Majou, že sa nemôžem rozhodnúť medzi tými dvoma rodinnými domami. Páči sa mi otvorenosť domu tesára.

AB: Každý z nás tu povedal svoj názor. Nikdy sme však v rámci poroty našej ceny nehlasovali, skúsme sa teda aj teraz nejak dohodnúť!

EP: Já jsem řekl jedinou věc. Je mi úplně jedno, kdo z těch tří vyhraje. Nechci to ale vybírat, protože nevím, jak to vybírat, však proto jsem navrhoval hlasování...

TB: Každý z nás povedal trojicu či štvoricu preferovaných projektov. Na niektorých z nich sa zhodneme všetci – tam je ten prienik.

AB: Tak poďme na to. Ja som povedala GA Drilling, Budmerice – teda dom tesára –  a námestie v Prešove.

EP: Já náměstí, protože z pevností kondomínií by se možná přijeli podívat.

AB: Povedali ste Prešov, Budmerice a GA Drilling. Ak teda chceme dať na stôl aspoň trojicu projektov...

MI: GA Drilling, ark-shelter, Budmerice.

ER: GA Drilling, dom tesára, ark-shelter.

TB: Námestie v Prešove, GA Drilling, Budmerice.

AB: Ak teraz urobíme prienik, tak všetci piati sme za GA Drilling i dom v Budmericiach, traja boli za námestie v Prešove a dvaja za ark-shelter. Tak skúsme ešte chvíľu diskutovať len o dvoch projektoch – GA Drillingu a dome v Budmericiach. Z hľadiska významu a vplyvu na spoločnosť sa mi zdá, že GA Drilling má predsa len väčší dopad ako privátna architektúra rodinného domu.

EP: Vyloučili jste ale to náměstí, které nestálo nic, ale pro město udělá zdaleka víc než všechno ostatní.

ER: Zhodli sme sa však väčšinovo na iných projektoch!

AB: Keď sme vošli do objektu GA Drilling, bola tam cítiť pozitívna energia, priestor bol velmi dobre zorganizovaný, ľudia sa tam evidentne dobre cítili. Našli sme tam veľmi veľa pozitívnych momentov, o ktorých sa tu už hovorilo.

ER: Súhlasím s Andreou.

MI: Ja tiež súhlasím s Andreou. GA Drilling zvonku nie je ničím zvláštnym, mnoho z takýchto budov sme už videli. Na vonkajšom vzhľade nie je vidno žiadne zvláštne úsilie. Orientácia domu, jeho mierka a predovšetkým jeho vnútorné usporiadanie, jednoduchosť dizajnu interiéru však preukazujú dobré architektonické myslenie.

EP: Vždyť je to už rozhodnuto. Já se omlouvám, všechno je v pořádku. Prohrál jsem.

Drilling company je fascinující jednota lidí, kteří jsou nadšeni tou myšlenkou a jsou v domě přítomní. Jsou jeho součástí. Dům má vše nutné. Podstatná energie je vevnitř. Prostorové napětí, pružnost, čerstvost, poesie. Povýšení zadání. Z hlíny bič. Rád bych to uměl.

MI: Hovoríme ale stále o dvoch projektoch. Jeden z nich je GA Drilling a druhý dom tesára.

AB: Chcem povedať ešte jednu dôležitú poznámku ku GA Drillingu. Záujem o kvalitu pracovného prostredia v priemyselno-výrobných halách v minulosti, ale hlavne v období socializmu bol minimálny. Pejoratívne povedané, tu sa vo väčšine prípadov na ľudí kašľalo. GA Drilling je podnetný práve v tom, že im záležalo na tom, ako sa tu ľudia budú cítiť. Autorom sa podarilo vytvoriť príjemnú pracovnú atmosféru aj v zdanlivo chladnom halovom priemyselnom objekte. Je to určitá, v našom prostredí nová, cesta, na ktorú tento projekt poukázal.

MI: Súhlasím. Keď sme teraz cestovali po Slovensku, všimla som si veľa priemyselných zón vo veľmi zlom stave. Vyzerali skôr ako pracovné tábory. Pracovníkom ponúkajú veľmi zlé pracovné podmienky a chabú pracovnú stimuláciu. A GA Drilling je protikladom – investor, aj keď je jeden z bohatších, myslí na svojich ľudí. Je to dobrá vizitka majiteľov tejto firmy a posolstvo pre spoločnosť.

AB: Môžeme sa teda na záver vyjadriť, kto bude laureátom?

MI: Myslím, že sme mali veľmi pozitívnu energiu a veľmi podobné názory na projekty, ktoré sme navštívili.

TB: Ja súhlasím. Keď som si robil vnútorné porovnanie, tak mi vyšiel GA Drilling. V podstate by som sa už iba opakoval, všetko to úplne presne vystihla Andrea. Mňa tu asi najviac zaujal systém práce zamestnancov, ich vnútorný pohyb, myslím tým priestory na samostatnú prácu, ale aj spoločné diskusie v oddelených polootvorených priestoroch na chodbách… Mal som z celej tej vývojovej časti dobrý pocit – pocit pozitívnej energie a chuti zamestnancov tvoriť a vyvíjať. A toto všetko bolo výborne doplnené materiálovým riešením jednotlivých priestorov. Pre mňa to bola jedna harmónia prostredia a priestoru.

ER: Myslím, že bude dobré oceniť GA Drilling.

AB: Má pozitívny dopad na ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách. Môžeme teda oceniť GA Drilling s tým, že je to veľmi dobrý smer uvažovania pre takéto priestory?

ER, MI, TB, EP: Áno.

EP: Opravdu souhlasím.

AB: Ja vám na záver chcem všetkým ešte raz poďakovať za váš zodpovedný prístup k hodnoteniu. Naša náročná dlhá diskusia ukázala, ako je niekedy veľmi ťažké rozhodnúť o tom, kto z desiatich dobrých je ten najlepší, ale aj to, ako je ťažké hľadať správne argumenty za i proti. 

Diskusia poroty Ceny ARCH 2019 prebehla v Bratislave dňa 4. septembra 2019 a jej záznam bol autorizovaný všetkými jej členmi.